Pravdaže, úlohou vyšetrovania je preveriť všetky možné a možno aj nemožné príčiny nešťastnej udalosti.
Ale. Ak banskí záchranári neboli (podľa pravidiel, medzi ktoré zaiste patrí aj absencia vplyvu návykovej látky) schopní sfárať, ako je možné, že sfárali? Potom musí otázka zákonite znieť, kto im sfárať povolil? Alebo žeby, na čí príkaz?
A ak je takéto podozrenie nepravdivé, je naozaj nechutné hádzať vinu na tých, ktorí sa už brániť nemôžu. Len kvôli očiste kohokoľvek zo živých. Nehovoriac o ďalšej traume pre pozostalých.
Vždy, keď sa v bani stane nešťastie, padne (doteraz nezodpovedaná) otázka. Týkajúca sa všetkých, ktorí kedy sedeli na riadiacich postoch zodpovedných inštitúcií. Prečo namiesto dotácií večne stratovej ťažby kompetentní podporou investície do iného odvetvia nezbavia dotyčný región závislosti od baníctva, ktoré je nesporne vysoko rizikovým povolaním. Aj bez ľudských zlyhaní.