Z tohto pohľadu voľby neprinesú nič zaujímavé. Žiadne napätie. Žiadny zlom. Nijaké „kto z koho“. Navyše doterajší líder opozície má naštrbenú dôveryhodnosť nevyjasnenými otázkami svojho financovania. A druhá najsilnejšia opozičná strana, ktorou je KDH, pripadá do úvahy ako možný Ficov koaličný partner. Preto v skutočnosti nijakým lídrom opozície nie je. Váha opozičného bloku (ak o niečom takom možno vôbec hovoriť) sa dá navyše len ťažko predvídať, keďže závisí od množstva premenných. Napríklad od toho, či sa Sulíkovi zúročí jeho sólojazda vstupom do parlamentu. A tiež ako dopadnú dve maďarské strany…
Jedinou otvorenou otázkou teda zostáva, s kým Smer ako víťaz volieb budúcu vládu zostaví, keďže jeho súčasní koaliční partneri očividne zoslabli – či už zubom času a opotrebovanosťou (HZDS), alebo škandálmi, ktoré nezakryje ani ten najvyšší stupeň deklarovaného „vlastenectva“ (SNS). Isté je, že ak to bude vláda Smeru, bude mať aj rovnaké „Smerovanie“. Akurát s jedným rozdielom – pred štyrmi rokmi preberal Fico krajinu s dobrými ekonomickými vyhliadkami, s naštartovaným hospodárstvom, ktorého výkon sa utešene zvyšoval. Teraz prevezme krajinu, ktorej ekonomická výkonnosť poklesla – vinou globálnej krízy, pre ktorú sa hospodárstvo Slovenska v minulom roku prepadlo o 4,7 percenta. Čo je však oveľa horšie, preberie krajinu, ktorá sa zadlžuje po uši. A s veľkou pravdepodobnosťou ju odovzdá ešte viac zadlženú.
Pre občanov to nie je radostná vyhliadka. Pokojní môžu byť akurát podnikatelia či finančné skupiny, ktorým tak či onak pritekajú peniaze, stačí len otvoriť červený alebo modrý kohútik. Podľa toho, ktorý z kohútikov je pánom slovenského smetiska.