Samozrejme za Radičovej úspechom stojí aj vcelku pragmatický (ale legitímny) motív. Ako nová tvár navyše otestovaná prezidentskými voľbami otvára pre SDKÚ šancu získať vo voľbách viac percent a viac kresiel v parlamente. Stelesňuje totiž prísľub zmeny, ktorá v súčasnosti predstavuje veľmi silnú spoločenskú objednávku.
Čo to bude znamenať pre ďalší vývoj strany? Prieskumy naznačujú, že ak sa nestane zázrak (a v tomto smere sú aj Radičovej možnosti obmedzené), volebné víťazstvo má vo vrecku Smer. Súčasný líder teda nejde voľby vyhrať, ale prehrať. Akurát je otázkou, či so cťou (napríklad s výsledkom, ktorý bude vyšší ako preferencie), alebo utrpí totálny debakel. Nepriaznivý výsledok môže byť dôvodom – alebo i zámienkou – na odstavenie neúspešného lídra na vedľajšiu koľaj. Z relatívneho úspechu sa však môže zrodiť požiadavka, aby sa líder uchádzal o post regulárneho predsedu strany.
Voľba Radičovej zamieša karty nielen v SDKÚ. Pravdepodobne zníži šance Sulíkovej SaS, ktorá sa populisticky vezie na vlne túžby po zmene. Premiérovi Ficovi stavia pred voľbami ťažšieho a nebezpečnejšieho súpera ako „prečítaný“ Mikloš, ktorého stačilo torpédovať osvedčenými útokmi na tému privatizácia SPP. Pre KDH sa opäť javí menej reálna možnosť, že by mohlo prevziať žezlo opozičného lídra namiesto oslabenej SDKÚ. Na druhej strane sa však opäť posilňujú predpoklady na lepšiu spoluprácu SDKÚ a KDH. Napríklad aj preto, lebo Radičová a Figeľ sú voličmi vnímaní ako čestní politici.
Podstatná je však ešte jedna vec – v krajine, kde ženy v politike zďaleka nie sú samozrejmosťou, je Radičovej prvé miesto na kandidátke (spolu s Luciou Žitňanskou na tretej priečke) nesporne pozitívny signál. Aj keď jedna lastovička leto nerobí. A už vôbec nie kultivovanejšiu predvolebnú kampaň.