Aspoň to tak vyzerá podľa osôb, ktoré sa predstavili ako zástupcovia spoločnosti Interblue Group Europe a dožadujú sa plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Teda ďalších 35 miliónov ton emisií. Jeden z nich sa v susednom Česku venuje podnikaniu v oblasti realít a hotelierstva. Nie však v oblasti emisií.
Tajnostkárski predstavitelia novej Interblue sa pritom zjavili hneď, ako sa premiér Fico kasal tvrdením, že emisná zmluva je neplatná, pretože firma Interblue Group kdesi v garáži za veľkou mlákou ukončila svoj krátky život a niet dôkazov o tom, že jej európsku odnož možno považovať za právoplatného následníka.
Ďalší vývoj nemusí byť až taký jednoduchý – podľa názoru právnikov z americkej spoločnosti Skadden (a určite si to nemyslia sami) sa dá pochybovať o tom, že by sa spoločnosť zrušila „bez toho, aby taký lukratívny obchod nepreviedla na iný právny subjekt“. Slovensko vraj teda v spore ťahá za kratší koniec a môže prísť celkovo o viac ako 216 miliónov eur.
Tieto riziká predstavujú jasný dôsledok obchodu, ktorý je hanebný – nielen pre nízku cenu, za ktorú Slovensko emisie predalo, ale aj pre voľbu pochybného a nevyspytateľného obchodného partnera, s ktorým štát kšeftoval pod pokrievkou utajenia. Napriek názoru odborníkov, že sa takéto transakcie majú robiť formou výberového konania, alebo za účasti medzinárodne dôveryhodného poradcu.
Prípad vyšetruje polícia, no politická zodpovednosť padá nielen na ministra, ktorý obchod podpísal, ale na celú SNS, ktorá si z rezortu životného prostredia spravila súkromnú firmu. Jej predseda Slota má pritom ešte guráž nadávať kolegom v parlamente do diablov, študentom do feťákov a policajtke do… Má guráž znovu kandidovať do parlamentu, do ktorého chodí iba občas. A čo je tragické, má šancu sa tam aj dostať.
Pravdaže, premiér Fico, nech sa v súvislosti s emisnou kauzou tvári akokoľvek suverénne, nijako sa od nej nemôže dištancovať. Veď napokon bol to on, kto dal SNS krídla a nechal ju zhlboka sa nadýchnuť emisií.