Kauza emisie: stopy vedú k obchodníkovi Jánovi S.

Miliardový podvod s emisiami nemuseli organizovať podnikateľské skupiny, ktoré využili politikov, ale politici, ktorí využili podnikateľov. Politici, ktorí mohli vopred poznať a naplánovať celú schému obchodovania: kto štátne kvóty lacno kúpi, komu ich draho predá, koľko na tom zarobí. A komu vyplatí provízie cez firmy z daňových rajov.

Dag Daniš 26.03.2010 07:33
debata

Toto podozrenie vyplýva z informácií, ktoré zverejnili slovenskí podnikatelia z pozadia Interblue. Obaja, Havalec aj Bilas, porozprávali viac, ako pôvodne chceli. Dôvod: dostali sa pod tlak.

Všetko spôsobila švajčiarska polícia. Úrad pre ohlasovanie prania špinavých peňazí zablokoval podozrivý prevod 11 miliónov eur medzi Interblue a firmou z karibského daňového raja. Súbežne s tým Švajčiari požiadali o pomoc slovenskú políciu. Krátko nato sa ozval podnikateľ Bilas – že nikdy nebol majiteľom Interblue, ale len manažérom. Priznal, že si tyká s Jánom Slotom a že na štátnych kvótach v Interblue rozprávkovo zarobili. Ale len preto, že štát bol vraj nepripravený a o slovenské emisie nemal okrem nich nikto záujem.

Bilas si trochu protirečí s druhým zástupcom Interblue – Havalcom. Ten ešte minulý rok priznal, že bol emisným poradcom ministrov životného prostredia. Odporučiť ho mal Ján Slota. Neskôr zas zastupoval Interblue. Čo je nehorázny konflikt záujmov.

Havalec však priznal ešte jednu dôležitú vec: že ministerstvo rokovalo s ôsmimi záujemcami o emisie. Vrátane Japoncov.

Táto informácia je na celej kauze kľúčová.

Umožňuje nám celkom úspešne rekonštruovať emisnú kauzu. Napríklad takto. Šéfovia SNS a ministerstva vedeli, kto má záujem o slovenské emisné kvóty a koľko je ochotný zaplatiť. Aby na týchto informáciách mohli zarobiť, potrebovali nejakú malú nastrčenú firmu, ktorú by mohli ovládať. Oslovili spriatelených podnikateľov, nech to zariadia… Zvyšok už nie sú konštrukcie, ale fakty. Krátko pred predajom emisií vznikla Interblue. Zakladali ju mladí podnikatelia, ktorí sa venujú spravovaniu cudzieho majetku (teda sú zvyknutí robiť to, čo sa im povie). Potom kúpili kvóty po 5 eur za tonu. A obratom ich predali po 8 eur za tonu Japoncom. Zisk mohol byť takmer 50 miliónov eur. S tým, že Interblue získala nárok aj na ďalšie kvóty za 175 miliónov eur. Pri polovičnej cene. Konečný zisk zakladateľov Interblue mohol byť 220 – 250 miliónov eur. Keby to neprasklo…

Mimochodom, ak by sa táto hypotéza potvrdila, s konfliktom záujmov „poradcu“ Havalca by to nebolo až také zúfalé. Aj pri ministerstve, aj pri Interblue by vlastne zastupoval záujmy tých istých ľudí. Presnejšie: toho istého jachtára.

debata chyba