Medvedev by možno nepotreboval ani jednu vetu. Stačilo položiť kvety na hrob Alexandra Dubčeka, čím by aj bez slov jasne ukázal, čo si myslí o pochovaní Pražskej jari. Stal by sa prvým ruským prezidentom, ktorý si uctí jeho pamiatku. Na rozdiel od Borisa Jeľcina a Vladimira Putina. Alebo Michaila Gorbačova, ktorý si úlohu Dubčeka vážil, ale na pohreb mu neprišiel.
Istotne sa dá namietať, že hlavným bodom návštevy Medvedeva bola spomienka na padlých v druhej svetovej vojne. Úprimný dotyk s tragickou okupáciou však mohol byť gestom navyše. O to viac, že na Slovensku nenachádzajú živnú pôdu hlasy, ktoré by chceli zneuctiť význam červenoarmejcov v podobe úbohej odplaty za inváziu v roku 1968. O to viac, že Slovensko nikdy nezneužívalo augustové udalosti na protiruskú hystériu, čo sa nedá povedať o niektorých hlasoch v Poľsku a v pobaltských republikách, keď znevažujú podiel Sovietskeho zväzu na skončení druhej vojny.
TÉMA: Mal Medvedev v Bratislave spomenúť aj august 1968?
Samozrejme, predchádzajúce vety nemajú vyznieť ako sklamanie z Medvedevovej návštevy. Veď spolu s ním pricestovali veľké obchody. Je dobré, že od Jeľcinovej éry konečne priletel najvyšší ruský predstaviteľ na skutočnú štátnu návštevu. Keď bol Putin roku 2005 v Bratislave, zúčastnil sa predovšetkým na summite s Georgeom Bushom. Časti návštevy síce priradili prívlastok oficiálna, ale rusko-slovenský obsah bol slabučký.
Medvedev mohol odlietať po koncerte Alexandrovcov spokojný. Ruským zbrojárom napríklad vybavil pre nich výhodnú zmluvu a odniesol si pocit, že Slovensko môže byť pre Rusko vstupnou bránou do Európskej únie. Hádam odchádzal aj s dojmom, že sa v tom prípade dobre cítil v členskom štáte NATO. V krajine pod Tatrami, ktorá vstúpila do aliancie, aby sa o auguste 1968 už nikdy nikomu nemohlo v budúcnosti ani snívať.