Nepochybne kríza sa zahryzla aj do Slovenska, a tak štát nemohol splniť Bruselom dlhodobo sledovaný cieľ – deficit na úrovni do 3 percent výkonu ekonomiky. Otázka však znie inak, či skutočne musela byť diera až 6,8 percenta a do akej miery si vláda Roberta Fica osedlala krízu, aby mohla odkladať nepríjemné opatrenia a míňať pred voľbami.
Odpoveď je jasná, diera mohla a mala byť menšia. Platí jasné pravidlo, koľko zarobíme, toľko môžeme minúť. Prípadne môžeme ísť na dlh, ale ten nesmie rásť. Presnejšie, ak začnú ľudia v rodine zarábať viac, môžu zodvihnúť výdavky, a keď naopak príjmy v rodine pre krízu klesajú, výdavky a nákupy treba zosekať. Problém je, že štát a vláda Roberta Fica sa správa opačne. Príjmy vlani klesali oproti roku 2008, ale míňanie rástlo.
Zverejnené čísla jasne dokazujú, že vláda Roberta Fica dokázala krízu slušne osedlať. Hádzanie zodpovednosti na mestá a obce, ktoré sa vraj prepadli do trojnásobne väčšieho mínusu, je smiešne. Pri zmene rozpočtu, ktorú robila vláda pod tlakom krízy približne v septembri, totiž jasne vedela, že hospodárenie samospráv dopadne oveľa horšie. Ukazoval to pohľad na klesajúce výbery z daní fyzických osôb, od ktorých je samospráva závislá. A navyše samosprávy robili len to isté, čo videli u ministrov a vlády. Nešetrili adekvátne poklesu príjmov, prípadne si brali úvery, aby prežili. Nemenej závažný je fakt, že diera modelovaná v septembri bola vypočítaná na menší výkon ekonomiky, ako sa nakoniec ukázal. Lepší výsledok sa mal automaticky pretaviť do menšieho deficitu. Nestalo sa tak. Vláda si tak krízu osedlala, aby lepšie prežila do volieb. Problém je, že po voľbách tento kôň môže novú vládu vyhodiť zo sedla a nepríjemné opatrenia sa už nebudú dať odkladať.