Keď činovníci SDKÚ vyhlasujú, že pôžička Grécku je neprijateľná, pretože vraj bude nabádať ďalších k nezodpovednosti, podobajú sa na dinosaurov. Nie že by to nebolo dôležité. Je to len zúfalo nenáležité. Keď hovoria, že „Fico požičia Grékom, lebo vie, že nám hrozí rovnaká situácia“, tvária sa, akoby nikdy neboli v Bruseli, nikdy nepripravovali vstup do eurozóny a nikdy s nikým nerokovali o otázkach, ktoré presahujú naše lokálne hranice a lokálne záujmy.
Hm. Človek s nimi hneď nemusel vo všetkom súhlasiť, ale vyzerali, že majú na viac.
Grécko už dávno nie je hlavným hýbateľom situácie. Eurozóna je voči trhom v pozícii hráča pokru: keď chce odvrátiť útok, musí ukázať odhodlanie prehrať väčšiu sumu ako ostatní súperi. Preto je potrebné, aby krajiny so spoločnou menou konali spoločne. Mimochodom, eurozóna predsa debatuje aj o tom, čo robiť ďalej. Reč nie je len o vytvorení „európskeho menového fondu“, ktorý by bol azda, podobne ako v globálnom meradle Medzinárodný menový fond, veriteľom poslednej inštancie, ale aj o prísnejších pravidlách vedúcich k väčšej fiškálnej zodpovednosti.
Postoj „Nech si to Gréci vyžerú aj s bankami, ktoré im požičiavali“, bude určite populárny medzi potomkami Ťapákovcov – v tom sa SDKÚ nemôže pomýliť. Akurát, že týmto spôsobom v mene svätého boja proti Ficovi nepropaguje medzi voličmi postoj k Ficovi, ale postoj k Európe. K tej Európe, do ktorej nás tak slávne pomohla doviesť.
Iróniou je, že lekciu z triezveho pohľadu udeľujú SDKÚ predstavitelia tradične skôr euroskeptického KDH. Možno je to do istej miery aj tým, že centrálu KDH, na rozdiel od SDKÚ, neobchádza strašidlo SaS. V každom prípade je to osviežujúce.
Keď je za postojom SDKÚ len vytĺkanie volebného kapitálu, je to dosť úbohé. No keby bola za ním vážne aj nákaza ekonomického nacionalizmu a populizmu, potom je budúcnosť tejto strany v inej spoločnosti, než do akej sa roky usilovala zaradiť.
„Eurozóna je voči trhom v pozícii hráča pokru: keď chce odvrátiť útok, musí ukázať odhodlanie prehrať väčšiu sumu ako ostatní súperi. Preto je potrebné, aby krajiny so spoločnou menou konali spoločne.“