Viktor Orbán prináša do maďarského parlamentu návrh zákona o dvojakom občianstve ako zbytočný, škodlivý, výbušný prvok. Koná pritom chladnokrvne premyslene. S predložením textu sa ponáhľa preto, aby ho poslanci schválili pred 4. júnom. Na tento dátum pripadne 90. výročie Trianonskej zmluvy, ktorá prekreslila hranice maďarského štátu. Orbánov zámer je jasný – ukázať sa Maďarom v okolitých krajinách ako ich symbolický zjednotiteľ na niekdajšom území Uhorska.
Keďže takmer každý obyvateľ Maďarska vníma Trianon ako čierny medzník dejín, zároveň to Orbánovi pomôže získať ďalšie politické body na domácej scéne. Veď na jeseň jeho Fidesz chce uspieť v komunálnych voľbách a rola veľkého vlastenca mu prinesie úžitok určite viac, ako keby sa ponáhľal do bolestivých hospodárskych a sociálnych reforiem.
Orbánova súťaž o väčšieho Maďara je však pre jeho štát osožná asi tak, ako keď v šachu unáhlene vezmete jazdca a o niekoľko ťahov zistíte, že ste za to stratili dámu. V prvom rade vystavuje riziku a neistote príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, ktorým sa tunajšia vláda vyhráža, že ak prijmú občianstvo z Budapešti, tak im vezme slovenské.
V druhom rade Fidesz smeruje k politickému znemožneniu SMK. Keď šéf strany Pál Csáky vyzval Budapešť, aby s prijatím návrhu postupovala opatrne, veľmi dobre vedel, čo je v hre. SMK sa chce dostať do vlády, pričom vie, že Smer s ňou nepočíta. Csáky preto sníva o koalícii s SDKÚ, KDH, SaS a keď by išlo o získanie podielu na moci, zmieril by sa aj s Mostom. Je však nepredstaviteľné, že by najmä prvé tri strany skladali vládu s SMK, ktorá by neodsúdila prijatie dvojakého občianstva.
Smutné je, že Orbán nepočkal s návrhom na zrod novej slovenskej vlády, s ktorou by svoj zámer konzultoval. Smutné aj preto, že dva členské štáty NATO stavia do vyhrotenej polohy. Aliancia v pondelok predstaví kostru svojej novej strategickej koncepcie, ktorá pomenúva hrozby a hľadá, ako im čeliť. Orbánov návrh ju môže „obohatiť“ o neskutočný úkaz – o bezpečnostné riziko medzi dvoma susednými krajinami NATO.