Je v spoločnom záujme nás Európanov, keď v hociktorom z našich parlamentov zasadnú neonacisti, ktorí sa vyhrážajú Rómom, Židom, „medzinárodnej plutokracii“ a kadekomu inému? Ktorí zastrašujú oponentov a ktorí, ako to my sami dôverne poznáme, o čo viac ľapocú o jednotnom národe, o to viac pracujú na zoznamoch „zradcov“, ktorých z neho treba vylúčiť? Keď zbabelosť či vypočítavosť vedie tamojších vládnucich politikov k tomu, aby v jemnejšej podobe hlásali rovnaké historické bludy a národné mýty?
Nič z toho nie je v záujme Maďarov, Slovákov ani Európanov. Našinec, ktorý nedostáva žlčníkový záchvat pri každej zmienke o Maďaroch a Maďarsku, nemusí mlčať v strachu, že si ho pomýlia s urevanými nacionalistami. Ten, kto roky bráni maďarskú menšinu pred slovenskými komplexmi menejcennosti, môže byť konzistentný sám so sebou a odsúdiť aj komplexy, ktoré dnes ovládajú scénu u susedov.
Dvojaké, a hoci aj sedmoraké občianstvo nemá prečo byť v Európe 21. storočia problémom. Nie je dôležité, aké pasy majú vo vreckách vaši spolustolovníci. Dôležité je, aby išiel Slovák v Šamoríne či Maďar v Trstenej na pivo, a nemuseli si pýtať dovolenie od truľov, ktorí ešte aj dnes veria, že rozdielny jazyk predurčuje ľudí k rozdielnym osudom. No keď povieme, že na jednej strane takúto hrozbu kriesia naši národní hysterici (a chladnokrvní manipulátori), ohraďme sa aj voči hysterikom a manipulátorom z opačného brehu Dunaja.
Odmietavý postoj k Ficovi či Slotovi neznamená, že netreba odmietnuť aj rétoriku historického revanšu za Trianon, aká v Budapešti sprevádza prejavy o národe a trpiacich krajanoch. Taká rétorika je predsa hlboko protieurópska – a to, že je protislovenská (a vo svojich dôsledkoch tiež protimaďarská), je až v druhom slede dôležitosti. Rovnako, ako je proti európskym zásadám, keď sa Viktor Orbán vyhýba rokovaniam so slovenskou reprezentáciou – a to, či je za tým povýšenosť, tvrdohlavosť či strach, je námet na oveľa menej dôležité úvahy.
Z uvedeného vyplýva, že slovenská reprezentácia pri vysvetľovaní situácie uspeje v Európe najlepšie vtedy, keď bude vystupovať v jej mene. Vzhľadom na osoby a obsadenie sa dá pochybovať, či to dokáže. To však neznamená, že európsky pohľad u nás nie je možný. Mali by sme ho hľadať, ak sa nechceme dať zavliecť do 19. storočia. Orbánom, Jobbikom, Slotom, Ficom, či kýmkoľvek iným.
