Európa prikázala, aby nezmyselný režinkový prežitok, ktorý určuje cenové zvýhodnenia pri cestovaní pre zamestnancov a ich rodiny, dostal hlavu a pätu. Teda, aby si zodpovednosť za tieto zľavy zobral ten, kto dopravu objednáva a prípadne limituje. Majitelia sadiek na diaľkových linkách, župy v prímestskej doprave a mestá v MHD.
Pri riešení režiniek sa navyše ukázalo, že župy ešte stále nemajú jasno v tom, čo vlastne súkromným sadkám pri dotovaní dopravy platia. Reálne totiž už roky režinkárske výhody nepriamo preplácajú. Ako je to možné päť rokov po tom, čo prevzali všetky kompetencie v autobusovej doprave?
Ako je možné, že kraje doteraz ani len nepočítali, koľko režinkári najazdia za rok a koľko tržieb sa tak stráca? Je nepochybné, že režinky sú prežitok, ktorý viac-menej v neredukovanej podobe prežil aj 20 rokov po novembri 1989.
Rozsah zliav nemá logiku, opodstatnenie a zrejme o niekoľko rokov budú režinkárske výhody výrazne obmedzené. Ich prehodnotenie z doterajších na nové pravidlá si však žiadne peniaze nepýta a otvára dokonca možnosti, ako súčasný zakonzervovaný ekonomicky nezmyselný stav zmeniť a peniaze šetriť.
Županov, z ktorých väčšina bojuje v tričku Smeru, však tento problém netlačí v kase, ale niekde inde. Pred voľbami je dobrý každý problém. Ak sa dostatočne nafúkne, tak riešitelia si pripisujú dôležité politické body. Je však absolútne škodlivé, keď sa pred voľbami ekonomické témy posúvajú do nezmyselnej roviny. Župani tak zrejme len vracajú, čo im bolo požičané, keď pred niekoľkými mesiacmi bojovali o kreslá.