Predsedovi SNS za ne hrozila hoci len symbolická, ale predsa len pokuta 166 eur za pamätný výrok, v ktorom označil poslanca Mikloška za „diablovho syna“ a „mentálne retardovaného“. Výbor však nemohol kauzu uzavrieť, keďže na jeho zasadnutie prišli len piati poslanci zo šestnástich. Do volieb už žiadne ďalšie stretnutie výboru nebude.
No a podobné priestupky sa, na rozdiel od neprevolaných minút, neprenášajú do ďalšieho obdobia. A tak nepotrestaný Slota mohol bohorovne počastovať Mikloška ďalším označením (chudák) a tešiť sa, že sa – po falšovaní podpisov na parlamentnej prezenčke či po vulgárnych nadávkach policajtke – bez akýchkoľvek sankcií uzavrela ďalšia aféra.
Ešte viac než Slotova nekultúrnosť však poburuje princíp, podľa ktorého imunitný a mandátový výbor fungoval, či skôr nefungoval. Stačí si pripomenúť jeho (ne)rozhodnutia. Napríklad ako zamietol pod koberec spomínaný škandál s falšovaním podpisov. Alebo ako prikryl imunitou poslanca Kvorku (Smer-SD), ktorému hrozí trestné stíhanie dokonca za násilný trestný čin. Na druhej strane oveľa akčnejší bol výbor, ak išlo o výroky alebo skutky opozičných poslancov.
V smutnom finále sa výbor, ktorý má kontrolovať poslancov, opäť prejavil ako nefunkčný orgán. Navyše konajúci podľa aktuálnych politických potrieb. Nehovoriac o tom, že na celej čiare a za tichej asistencie celého politického spektra zlyhávajú kontrolné mechanizmy parlamentu v oveľa závažnejších otázkach (majetkové priznania). Je predsa jasné, že nik, teda ani poslanecký zbor, nemôže účinne kontrolovať sám seba.
A nik nemá záujem meniť pravidlá hry vo svoj neprospech, oberať sa o výhody, akými sú široká imunita či možnosť zanedbávať svoje pracovné povinnosti. Tým je daná aj odpoveď na otázku, či sa niečo zmení v budúcom volebnom období.