Je to určite rozumnejšie a povzbudzujúcejšie posolstvo, ako víkendové akcie extrémistov, ktorí v uliciach Budapešti vykrikovali nacionalistické posolstvá o revízii Trianonskej zmluvy či o návrate „niektorých obcí a miest k materskej krajine“.
Možno k zmierlivejšiemu slovníku prezidenta Sólyoma prispel aj fakt, že sa o slovensko-maďarské napätia začala zaujímať Európska únia. No predovšetkým, ako prezident si môže dovoliť nezávislejšie vystupovanie, než premiér Orbán, ktorému zväzujú ruky vlastné sľuby a začínajúci sa zápas s ekonomickými ťažkosťami krajiny.
Samozrejme, veľa pozitívnych podnetov nevzišlo v posledných dňoch ani zo Slovenska, skôr naopak. Slotova SNS pritvrdila v kampani a premiér Fico zasa obvinil južných susedov z exportovania „hnedého moru“.
Pre upokojenie situácie je podstatné, aby aj Slovensko dokázalo postrehnúť zmierlivé signály z Maďarska a reagovať na ne – komunikovať s politickými a spoločenskými silami, ktoré s krikľavým a nebezpečným extrémizmom nemajú nič spoločné.
Možno by takýto signál mohol vzísť takisto z Prezidentského paláca, ktorý nežije v predvolebnom ošiali. A možno by ním bola taká podoba budúcej vlády, v ktorej by nacionalisti nemali miesto.
