Keď sa začala tuhá maďarizácia, prevelili do dediny z Maďarska náčelníka železničnej stanice, učiteľa školy a učiteľku „óvody“. S úlohou pomaďarčiť dedinu. Z večera na ráno sa z Ochtinej stala Martonháza (ako z tisícok obcí po celom Slovensku) a z môjho pradeda, ktorý nevedel po maďarsky ceknúť, sa stal Hricz János.
Nebyť Trianonu možno som dnes tiež Orbánovi ukradnutý Hricz Márton. Ak dnes iredentisti kreslia mapky, ako im na Slovensku ostalo vyše milióna súkmeňovcov, asi že rátajú aj takých, ako bol môj pradedo a ďalší prekrstení Ochtinčania. Zrejme aj v tom je záhada 15 orbánovských miliónov.