Odbory? Slovenskí odboroví predáci nemajú v porovnaní so svojimi zahraničnými kolegami ani zďaleka takú veľkú autoritu. Ani výsledky ich aktivít nie sú oslňujúce. Zákonník práce, ani keby bol dokonalý, nedokáže zabezpečiť úplnú ochranu zamestnanca pred prípadnou svojvôľou šéfov a majiteľov.
Navyše novely na sklonku Dzurindovej vlády aj počas Ficovho pôsobenia Zákonník práce od optimálnej podoby ešte viac vzdialili. A napokon – v regióne, kde je človek rád, ak si nájde akúkoľvek prácu za minimálnu mzdu, stáva sa úplným rukojemníkom svojich nadriadených.
Šikanovaný alebo diskriminovaný zamestnanec by mal možnosť obrátiť sa na súd. Lenže pri funkčnosti slovenského súdnictva, ktoré si nevie (alebo nechce) poradiť ani so spoločensky nebezpečnými zločincami, javí sa šanca riešiť pracovnoprávne spory ako mizivá. Prinajmenšom občan ju tak vníma.
Ak má rodiaca sa vláda medzi prioritami zmeny v Zákonníku práce no najmä ozdravenie súdnictva, bude sa dať splnenie týchto sľubov ľahko zmerať. Napríklad aj tým, do akej miery sa zvýšia šance bezbranných.