Hlasy pre SaS boli do veľkej miery hlasmi revolty. Sulíkova strana ich nezískavala len svojím odporom proti vláde Roberta Fica, ale aj tým, že sa vymedzila voči SDKÚ s jej večným predsedom Mikulášom Dzurindom. Čo z toho vyplýva?
Napríklad to, že voliči SaS sú dnes zrejme spokojnejší s novými a neznámymi tvárami, ktoré chce táto strana posadiť na ministerstvá, ako s okukanými kandidátmi, ktorých nominujú ostatní koaliční partneri. Lenže všetko je relatívne. Aj výhodnosť nových tvárí vo vláde.
Komunisti svojho času používali jednoduché pravidlo personalistiky: „kovaný“ súdruh mohol putovať po funkciách v podnikoch, úradoch a na ministerstvách úplne nezávisle od toho, či niekedy v živote aspoň zavadil o problematiku daných rezortov. Jeho kvalifikáciou nebolo vzdelanie či skúsenosti, ale jeho „kovanosť“.
Priaznivci názoru, že manažér nie je pracovné postavenie, ale životné poslanie, sa asi budú hnevať, ale ich princíp, podľa ktorého šikovný manažér môže putovať naprieč ľubovoľnými rezortmi a všade bude rovnako dobrý, zasa až taký vzdialený od princípu profesionálnych funkcionárov nie je.
Na niektoré ministerské nominácie SaS sa možno pozerať ako na víťazstvo nových tvárí proti „prefláknutým“ reprezentantom zvyšku koalície. Alebo ako na víťazstvo princípu „je jedno, či máme na daný rezort odborníkov – voliči nás volili a basta fidli“.
A ako na dôkaz, že SaS buď vonkoncom nebola pripravená na vstup do vlády, alebo bola, naopak, pripravená absolútne: to v prípade, že je jej úmyslom riadiť rezorty podľa jednej ideologickej mustry. Potom je totiž naozaj jedno, kto ich bude riadiť na papieri.
V každom prípade aktívny podnikateľ v reklamnom biznise na čele rezortu hospodárstva – to je celkom slušný „zásek“. Možno ešte väčší ako komerčný moderátor na čele kultúry. Argumenty poukazujúce na „výkvet“, ktorý ponúkala predošlá vláda, v súvislosti s nomináciami SaS nemajú veľký zmysel.
Nielen preto, lebo „tamtí“ sú už minulosťou, ale aj preto, lebo „títo“ sľubovali okrem iného návrat odbornosti do funkcií. Všetko je relatívne. Len smrť, hlúposť a nenásytnosť sú absolútne.