Referendum, ktoré žiadala SaS, malo mobilizovať voličov vyvolaním dojmu, že pre nového hráča na scéne bude „hlas ľudu posvätný“. Keďže zo Sulíkovej strany urobili parlamentné voľby významného hráča v novej vládnej koalícii, účel bol splnený bezo zvyšku. Niet pritom pochýb, že v jadre celej akcie je obyčajný populizmus.
„Oprava“ demokracie cez počet poslancov v NR SR, výzvy typu: „Nechceme platiť koncesionárske príspevky!“ alebo „Nech sa ministri rozvážajú na lacnejších autách!“, to všetko sú témy, ktorými sa samozrejme možno zaoberať. Vo forme referenda však apelujú akurát tak na „ľudovo populárny“ postoj: páni „tam hore“ nás stoja príliš veľa peňazí a naša demokracia bude „spravodlivejšia“, keď nás budú stáť peňazí menej…
Lenže, populizmus-nepopulizmus, referendum je legálne aj s takýmito otázkami. Dokonca aj vtedy, keď sú niektoré z nich úplne zbytočné, pretože vláda má v pláne riešiť ich tak či onak. Prezident si o referende môže myslieť svoje, ale vyhlásiť ho musí. V tom sa Ivan Gašparovič zachoval štandardne. Počnúc konzultáciami ohľadne otázok a formálnych nedostatkov petičných hárkov, končiac ústavnými lehotami na vypísanie i termín konania plebiscitu. Čo viac môže Sulík od prezidenta čakať?
Zdá sa, že prezident by mal splniť ešte jedno Sulíkovo očakávanie: má sa ponúknuť ako obetný baránok pre prípad, že bude referendum neúspešné a že ľudia budú Sulíkovi vyčítať prehajdákanie siedmich miliónov eur. Čo v prípade referenda nie je celkom korektný argument, to však neznamená, že ho nikto nepoužije.
To, že novopečeného predsedu parlamentu usvedčia z neznalosti ústavy aj ľudia, ktorí naozaj nemajú prečo drukovať Gašparovičovi (Peter Kresák, Daniel Lipšic), je už len čerešničkou na Sulíkovej torte „trapasu“. Polevou sú slová premiérky Ivety Radičovej o tom, že referendum považuje za zbytočné.
A v korpuse torty je dôvodné podozrenie, že z politika s imidžom ekonomického veľducha sa vykľúva populista, ktorý sa snaží svoju insitnosť prebíjať svojou aroganciou. Ak sa už nevykľul. Samozrejme, v tom nebude prvý: prvolezcom v najvyšších parlamentných orgánoch bol istý Janko Ľupták. Hádam sa v Sulíkovom okolí nájde aspoň niekto, kto mu to občas pripomenie.