Na jednej strane je fajn, keď politik neholduje pokrytectvu. Rozprávky o tom, v akých obyčajných, ba biednych pomeroch žijú naši volení predstavitelia, sú na smiech. Vieme, že nie všetci sa narodili so striebornou lyžicou v ústach, no vieme aj to, že keď sa už niektorý z nich vyšplhá do výšin, je to aj preto, lebo má správne kontakty. A tie znamenajú nielen prístup k moci, ale aj k majetku.
Takže Mihálova úprimnosť je obdivuhodná? Ťažko povedať. Minister totiž svoju myšlienku v rozhovore pre Plus jeden deň rozvinul tak, že poradil ľuďom so zúfalo nízkymi zárobkami, aby vzali rozum do hrsti. „Mali by niečo urobiť, minimálne vycestovať do zahraničia.“ A mladí by si mali „vybrať také školy, ktoré ich vychovajú pre prax“… Niečo tu nehrá.
Čosi tu nehrá ani vtedy, keď Mihál hovorí, že pozerá na Zákonník práce ako na dohodu zamestnanca a zamestnávateľa, pričom: „Ako bude vyzerať, je ich vec. Ja budem iba rozhodcom, ktorý prípadné spory medzi nimi rozhodne.“ A keď priznáva, že ľudia sú zamestnávateľmi často vydieraní, ale hneď nato dodáva, že „musíme zlepšiť podmienky na podnikanie, nie je rozhodujúce, či výpovedná lehota bude dvoj- alebo trojmesačná a odstupné dvoj- alebo trojmesačné“.
Niekto by zvolal: O čom ten chlap točí? My si povedzme len o zopár viet viac.
Mihál je vraj liberál. Ako taký by mal čosi vedieť o rovnosti šancí. Ak áno, mohol by azda pochopiť, že ak má Zákonník práce nejaký dôvod na existenciu, je to aj preto, aby vyrovnával šance medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Ako liberál by zrejme nerečnil o školách a „výchove pre prax“ (čo, mimochodom, zbližuje mnohých našich technokratov s budovateľmi komunizmu viac, ako len tušia). Ako predstaviteľ výkonnej moci by sa nemal pasovať na „rozhodcu“: na to je súdna moc. Ako politik by asi nemal svojim voličom radiť, aby odchádzali do zahraničia. A ak nechce vyzerať ako zbohatlícky nabob, asi by nemal s takou ľahkosťou hovoriť, že je jedno, aké budú výpovedné lehoty či odstupné. Pre ľudí, ktorí musia robiť celý mesiac za to, čo on spotrebuje za deň-dva (to, že je takých ľudí u nás dosť, sú jeho vlastné slová), a aj pre ich rodiny sú to totiž sakramentsky dôležité veci…
Niečo tu nehrá. Mysleli sme si, že ústredným komikom bude predseda strany. A hľa, aký ansámbel priviedol so sebou!
