Jednotiacim prvkom programovej dohody štyroch koaličných partnerov sa po prvom predbežnom pohľade zdá byť striedmosť. To sa pritom netýka len konkrétnych otázok dôchodkov či daní z pridanej hodnoty, ale skôr celkového ladenia. Je evidentné, že Radičovej vláda nechce pôsobiť ako priama pokračovateľka druhej vlády Mikuláša Dzurindu z rokov 2002 až 2006.
Rovnako je však evidentné, že práve to dráždi niektorých kolegov z médií, ktorí Radičovej vládu považujú za svoje dieťa. Objavujú sa prvé obvinenia z ľavicovej úchylky, či dokonca údajnej zbabelosti stredopravej koalície. Príčinou tej zbabelosti má byť pravdepodobne vyľakaný pohľad Radičovej a jej koaličných partnerov na prvé povolebné prieskumy politických preferencií, v ktorých Smer Roberta Fica vyskočil na svojich „obvyklých“ medzivolebných 40 percent.
No všetkým tým, čo si už brúsia perá na ostré pojednania o ideologickej nepevnosti novej vlády, možno poradiť, aby sa ešte raz dôkladne pozreli na výstupy z predvolebných tlačoviek takej SDKÚ. Špeciálne tie, na ktorých vystupovala volebná líderka Radičová. Návrh programového vyhlásenia v zásade neobsahuje nič dôležité, čo by nezaznelo už predtým. Problém bude skôr v „prijímači“: možno si vtedy mnohí mysleli, že Radičová na to ide iba prefíkane, keď voličom sľubuje napríklad efektívnu sociálnu politiku ako protipól Ficovej sociálnej sľubotechny. A že je ospravedlniteľné, ak sa voličom nasľubujú hory-doly a potom, po vyhratých voľbách, sa pristúpi k „ozajstnému programu“ (rozumej pot a slzy, reformy všade a vo všetkom, štátna askéza a iné obľúbené témy ľudí, pre ktorých sú technokratické tabuľky a kalkulácie reálnejšie než realita sama).
Tých, čo sú dnes sklamaní z toho, že predvolebná „ľudská tvár“ SDKÚ bola asi mienená vážne, môžeme preto poľutovať. Ale aj potešiť: nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Napokon ani druhá Dzurindova vláda po voľbách v roku 2002 verejnosti nesľubovala, že sa roztatári tak, ako sa to neskôr vyjavilo, a že napokon skončí ako navzájom sa preklínajúca partia v neprehľadnom parlamente, kde už pomaly nikto nevedel, kto kam patrí a prečo.
Okrem toho už i dnes sa črtajú zaujímavé zápletky. Napríklad: akú inú než liberálnu „modernú demokraciu“ má koalícia na mysli? Hádam nie singapurskú?