Keď ministri uvažujú nahlas

Jan Werich s iróniou jemu vlastnou kedysi povedal, že mu to občas "hovorí rýchlejšie, ako myslí". Tento jav je veľmi rozšírený najmä medzi politikmi. Dobrým príkladom je český expremiér Mirek Topolánek, ktorému táto disciplína išla zvlášť veľmi dobre. Zdá sa, že v novom slovenskom kabinete má viacero nasledovníkov.

06.08.2010 09:06
debata (18)

Ministri novej vlády sa totiž ešte ani poriadne nestihli usadiť vo svojich kreslách a premiérka už koriguje ich prostoreké vyhlásenia. Najprv si nahlas zauvažovali o minimálnej mzde, potom o zmene pomeru odvodov do prvého a druhého piliera a napokon o zvyšovaní HDP, pričom minister zdravotníctva Uhliarik je samostatná kapitola… Vždy sa však ukázalo, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí, a všetko bolo inak.

Najnovšie „zaťal“ minister Mihál, ktorý nahlas uvažoval o zrušení príplatku pri narodení dieťaťa. Vraj jeho ministerstvu chýbajú prostriedky, a preto musí začať razantne šetriť. Iveta Radičová, zahasila Mihálov „ohník“ hneď v zárodku. Kategoricky odmietla akékoľvek úvahy o jeho rušení.

To je dobrá správa nielen pre mladé rodiny, ale pre celé Slovensko. Naznačuje, že éra, keď sa radikálne opatrenia prijímali bez ohľadu na to, aké sociálne dosahy mali na obyvateľstvo, sa už azda pomaly končí.

Povšimnutiahodné na tejto kauze je však to, že za tri dni nemal k „úvahám“ šéfa sociálneho rezortu pripomienky ani jeden z koaličných partnerov, hoci rodinná politika je dlhodobo zaklínadlom všetkých strán , predovšetkým kresťanských demokratov. Tí dokonca navrhovali týždeň otcovskej dovolenky, nezdaňovanie investícií do vzdelania a výchovy detí či dokonca výhodnejší odchod do dôchodku v závislosti od počtu detí. Pekné, ale pokiaľ to všetko bude na papieri, tak málo platné…

Mimochodom, prostriedky vynaložené na deti nie sú určite peniazmi vyhodenými do „luftu“. Dobrým príkladom je Francúzsko. Krajina galského kohúta nie je v mnohých veciach nasledovaniahodná, ale vzorom pre nás a zvyšok Európy by sa mohla stať jej rodinná politika. Takmer všetky výdavky na deti do 6 rokov tam hradí štát, čo je obrovská motivácia pri rozhodovaní sa o tom, či rodičia chcú mať ďalších potomkov. „Na úspešne praktizovanú politiku podpory rodiny, pôrodnosti, skorého návratu matiek do zamestnania vláda vyčleňuje sumu v hodnote 4,6 percenta HDP. S výnimkou škandinávskych krajín to predstavuje jeden z najvyšších európskych rozpočtov určených na rodinu,“ týždenníku Respekt vysvetlil tajomstvo francúzskeho úspechu špecialista na demografiu a ekonóm Olivier Thevenon.

Výsledky sú jednoznačné. Zatiaľ čo na Slovensku na jednu ženu pripadá len 1,24 dieťaťa, vo Francúzsku sú to až 2 deti. V Európe teda rozhodne platí: Kde nie sú peniaze, nie sú ani deti.

18 debata chyba