Okrem toho, že vyzeráme nedôveryhodne, svoje počínanie budeme musieť ostatným partnerom v eurozóne vysvetliť. Poslanci akoby nechápali, že tu nejde o Slovensko, ktorého podiel na HDP eurozóny je zanedbateľný, ale o oveľa viac. Ide o eurozónu ako takú. Pád eura by poškodil aj našu ekonomiku.
Ak nedokážeme prijať tento racionálny argument, na čo sme vôbec do eurozóny vstupovali? Museli sme si byť vedomí, že sa tým vzdávame vlastnej menovej politiky a stávame sa súčasťou väčšieho celku. Áno, grécki politici sa správali nezodpovedne a ako nedávno v rozhovore pre Lidové noviny otvorene povedal bývalý holandský eurokomisár Frits Bolkenstein: „Gréci nikdy nemali byť vpustení do eurozóny.“ Lenže už v nej sú a teraz je zbytočné riešiť, čo by bolo keby.
Vráťme sa však späť na Slovensko. V parlamente zaznelo viacero periel ducha, no svojimi názormi sa blysli predovšetkým Richard Sulík a Robert Fico. Šéf SaS si myslí, že ak budeme dobre hospodáriť, tak nepotrebujeme, aby s nami bola iná krajina solidárna. Tak ako mnohí nechápu, prečo sa slovo solidarita vyskytuje v názve tejto strany, Sulík nechápe podstatu pojmu solidarita, ktorý vyjadruje ochotu vzájomne si pomôcť.
Predseda parlamentu zabúda na jednu vec: nikdy nevieme, čo nás čaká, veď také záplavy si nik neplánoval. Mimochodom, sme to my, kto do roku 2013 od bohatších štátov prostredníctvom eurofondov získava 11 miliárd eur…
Inak ako pokrytectvom sa nedá nazvať ani správanie sa Roberta Fica, ktorý pôžičku ešte ako premiér odobril, no teraz za ňu poslanci Smeru nezahlasovali. Jeho argument, že si do septembra počká na oficiálnu správu Európskej komisie, je alibizmus.
Kabinet premiéra Papandreua už zvýšil dane a začal radikálne škrty. Pri poslednej návšteve Grécka misia EÚ a MMF konštatovala spokojnosť s hospodárením vlády. Ba dokonca podľa Junckera škrty prekročili všetky očakávania! Grécku sa teda darí stabilizovať verejné financie. Treba ešte viac argumentov? Skrývať sa za „bumašku“ z Bruselu je malicherné.
Ako jediný konzekventný politik sa v tejto záležitosti ukázal poslanec Anton Marcinčin (KDH), ktorý od začiatku pôžičku schvaľoval a za návrh ako jediný hlasoval. Zaujímavá bude teraz dohra slovenského rozhodnutia. Dá sa predpokladať, že tak ako sa pred mesiacom skončila bruselská misia Radičovej a Mikloša o eurovale fiaskom, dôjde k „posunu názorov“ aj v prípade pôžičky.
Presvedčenie, že Slovensko bude mať silné dôvody, aby prehodnotilo svoju pomoc Grécku, nedávno naznačil predseda euroskupiny ministrov financií Jean-Claude Juncker. Ten nezvykne púšťať len tak niečo do vetra. Celú túto trápnu frašku sme si preto mohli odpustiť. Poniektorí sa však najradšej učia na vlastných chybách.