Dalo sa očakávať, že po príchode z dovolenky sa Radičová promptne podujme korigovať vyhlásenia „jastrabov“ Ivana Mikloša a Jozefa Mihála. Vyplýva jej to z funkcie, pretože Mikloš s Mihálom podľa všetkého postupovali v rozpore s dohodami, keď sa niektorí koaliční partneri o ich legislatívnych návrhoch dočítali až v tlači. A je to aj v súlade s jej osobným imidžom „umiernene stredového“ prvku v koalícii.
V každom prípade neprekvapilo, keď vyhlásila, že o niektorých úsporných opatreniach sa ešte bude diskutovať. Čo však prekvapilo, bol jej výpad proti médiám, keď prepočty následkov zmien v daňovej a odvodovej oblasti na jednotlivcov označila rovno za „lož“, pretože sa vraj v skutočnosti nedotknú nízkopríjmových skupín ani bežných ľudí.
O tom, kto patrí a kto nepatrí do nízkopríjmových skupín obyvateľov Slovenska – krajiny, v ktorej je väčšina cien už dávno európska, zatiaľ čo väčšina platov ani zďaleka nie – sa možno ešte dá diskutovať. Lenže hádam sa aj bez väčšej diskusie zhodneme na tom, že zamestnancov, ktorí zarábajú 400 eur mesačne (a viac) a dovolili si „prepych“ poistenia, alebo živnostníkov, ktorí majú hrubý príjem 7 300 eur ročne (a viac) a dovolili si „prepych“ paušálnych výdavkov, nebudeme označovať za boháčov či nadpriemerne zarábajúcich. A prepočty ukazujú, že po opatreniach, ako ich navrhli Mikloš s Mihálom, sa na „ozdravovaní“ našich verejných financií budú podieľať napríklad aj tieto skupiny. Samozrejme, že nie natoľko, aby preto začali hladovať (ak náhodou nehladujú už dnes). No zato tak, že si to určite všimnú. Sú to, alebo to nie sú „bežní ľudia“?
Nejde o tragédiu ani zločin. No ani o zanedbateľnú maličkosť. Keď chcela Radičová kompenzovať svoje jemné a nepriame pokarhanie spomínaných kolegov okamžitým a priamym útokom na médiá – zrejme aby svoju „konštruktívnu kritiku“ odlíšila od „nekonštruktívnej“ mediálnej kritiky – nevybrala si najšťastnejšie. Vždy keď sa pri politicky kreatívnom narábaní so sociálnymi a sociologickými kategóriami kopol jej predchodca Fico (a že sa veru kopol často a rád), dostal to patrične „vyžrať“. Hádam si pani profesorka nemyslí, že dostane výnimku? Výnimky sa predsa rušia.