Keďže už, našťastie, neriešime elementárne otázky fungovania štátu, ako to bolo po vo voľbách v roku 1998, tak povolebný scenár je vždy rovnaký.
Fico mal síce plné ústa „krajne pravicovej vlády“, ale v podstate pokračoval v Dzurindových šľapajach – nezrušil ani rovnú daň, ani druhý pilier, ani spätne neznárodňoval, aj keď by si to možno veľmi želal. Lenže medzi tým, čo chceme a čo môžeme, je veľký rozdiel.
Rovnaký scenár sa opakuje i teraz. Keď minulá vláda navrhla tzv. milionársku daň, Ivan Mikloš, ostro protestoval. Pre presvedčeného liberála sú tieto opatrenia zlé a v konečnom dôsledku i nespravodlivé, lebo sú v rozpore s princípom zásluhovosti.
Teraz však, v snahe zaplátať štátny rozpočet, chce vláda siahnuť na príjmy ľudí. Prostredníctvom zvyšovania odvodových stropov pre sociálne a zdravotné poistenie by mala získať rádovo niekoľko miliónov eur, čo však do štátnej kasy prinesie iba minimum. Že na tom nie je vôbec nič pravicové? Samozrejme! Sulík je síce proti takému kroku, ale to je tak asi všetko… Keď je prázdna kasa, treba ju jednoducho zaplniť!
Aj keď sa to mnohým nebude páčiť, vetu: Tam, kde skočil Fico, pokračuje Radičová a spol., ešte budeme počuť vo viacerých kontextoch.