Súčasná vládna koalícia tento pochybný princíp nevynašla. Iba ho vďačne zdedila po všetkých svojich predchodcoch (takže v niektorých prípadoch aj po sebe samých). Lenže to, samozrejme, nie je pre ňu nijakým ospravedlnením.
Aféra nabrala „grády“, keď Richard Sulík porozprával Slovenskému rozhlasu o dohode koaličných strán dosadiť na vysoké posty v tajnej službe svojich ľudí. V skutočnosti to nebola až taká horúca novinka.
Sulíkov minister hospodárstva Juraj Miškov povedal Pravde takmer to isté už pred mesiacom.
Je pochopiteľné, že koaliční partneri sa teraz tvária, že nevedia, o čom je reč. Správne tušia, že politická „krížová kontrola“ na pôde tajnej služby je v lepšom prípade nehanebnosť, v horšom ohrozenie demokracie. Môžeme sa však domýšľať, ako potichu by asi celá vec prešla, nebyť tradičnej prostorekosti šéfa SaS a parlamentu Sulíka.
Partokracia – teda „zriadenie“, v ktorom sa politické strany rozliezajú po všetkých verejných i neverejných inštitúciách – nemusí mať len anekdotickú podobu, keď ešte aj upratovačky na úradoch sú dosadené podľa koaličného kľúča. Keď sa vláda dohaduje, oficiálne či neoficiálne, že podľa koaličného kľúča dosadí aj námestníkov riaditeľa SIS, je to oveľa závažnejší prejav toho istého javu.
Zákon o SIS nehovorí nič o „krížovej kontrole“. Naopak, medzi úlohy tajnej služby podľa neho patrí napríklad ochrana ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Prečo naopak? Pretože pri ochrane ústavného zriadenia môžu byť politické strany prinajhoršom akurát tak objektom záujmu tajnej služby – ak od nich hrozí nebezpečenstvo.
Nemáme na Slovensku dosť skúseností s tým, aké nebezpečné je podriadiť SIS politickým záujmom? Ak by chcel azda niekto tvrdiť, že veď od súčasnej vlády nehrozí nominácia nejakého nového Lexu so Svěchotom, dokáže tým iba svoje nepochopenie problému. Ochrana ústavného zriadenia okrem iného znamená systémovo zabrániť, aby mali politici priamy prístup – okrem takého, aký vymedzuje zákon – k činnosti tajných služieb. Argument „náš námestník bude čestný človek a odborník“ je preto od veci. Politické strany nech nominujú odborníkov a čestných ľudí tam, kde im to podľa zákona prislúcha. Čo už samo osebe u nás, žiaľ, znamená, že pchajú nosy aj všelikde, kde by nemuseli. Problém našej SIS je v zlyhávaní kontroly zvonku. Keď sa do nej nasadia politickí nominanti, ktorí si budú „krížovo“ navzájom pozerať na prsty, tento problém sa nevyrieši. Naopak, bude ešte horší.
Radorečnému Sulíkovi by sme mali vlastne asi poďakovať. A odkázať mu, nech radšej zavádza krížovú kontrolu niekde celkom inde ako v tajnej službe.
