Ak sa minister vnútra Lipšic zasadí o sprísnenie týchto pravidiel, urobí dobrý skutok. A možno významný krok k tomu, aby sa čosi podobné už nemohlo len tak ľahko odohrať.
Nie je ťažké uhádnuť, kto stojí v opozícii proti sprísneniu pravidiel. Nie, nie je to organizovaný zločin, mafia či výpalnícke gangy. Tí si nikdy nelámali hlavy s povoleniami ani zbrojnými pasmi. Zbrane si zadovážia za každého režimu ilegálne, navyše vôbec nepotrebujú, aby ich pištole, guľovnice a samopaly boli niekde v evidencii.
Tradičným mocným odporcom prísnej legislatívy v tejto oblasti je poľovnícka loby. Táto loby je silná aj preto, lebo medzi najväčšie záľuby mnohých našich politikov patrí zabíjanie zvierat. Nie azda preto, že by sa tak radi starali o rovnováhu ekosystémov v poľovných revíroch. Túto záľubu si pestujú preto, lebo ju považujú za zábavu a odznak vlastnej panskosti. V tom sa politici podobajú aj na iné typy našej provinčnej „honorácie“. Darmo je, žijeme v krajine, kam si králi a kniežatá nechodievali ani tak zahrať šachy, ako skôr na poľovačky.
Poľovnícku loby je podľa znalcov možné vidieť aj za tým, ako náš parlament prednedávnom pri harmonizovaní pravidiel získavania strelných zbraní s pravidlami Európskej únie odmietol sprísniť pravidlá pre psychotesty záujemcov o zbrane. Príznačné je, že takto okyptené, polovičaté pravidlá prešli cez Národnú radu pekne naprieč politickým spektrom (okrem malých výnimiek).
Keď teda naši záujemcovia o zbrane nemusia absolvovať psychotesty u odborníka, ale stačí im na to všeobecný lekár, a keď im stačí takéto „testy“ opakovať raz za desať rokov, nehľadajme za tým záujem dona Corleoneho, ale skôr fešných zelených uniforiem.
Nikto sa na Slovensku nemôže odvolávať na tradíciu nosenia zbraní úplne kýmkoľvek a úplne kamkoľvek. Argumenty tohto druhu likvidujú pokusy o sprísnenie pravidiel v Spojených štátoch. Našťastie priaznivci názoru, že nosenie zbrane s ostrými nábojmi je posvätným právom každého človeka v rámci demokracie, sú vo výraznej menšine.
Ak bol niekedy vhodný čas zabrániť, aby sa v spoločnosti rozrastala pochybná kultúra zbraní a ich používania pre vlastné potešenie, ten čas je teraz. Poľovníci by to mali chcieť ako prví.
Vrah z Devínskej Novej Vsi nebol poľovník. Bol to „len“ milovník zbraní, ktorý očividne zošalel. Prísnejšie pravidlá by jeho zošaleniu nezabránili, ale zabránili by tomu, aby sa mohlo prejaviť tým najpríšernejším možným spôsobom.