Pre denník Wall Street Journal Radičová tento týždeň zopakovala motívy nášho odmietnutia pomoci zadlženému Grécku. Žiaľ, v rozhovore opäť raz splynula nami odmietnutá grécka pôžička do spoločnej „guče“ s obranným valom, ku ktorému sa však Slovensko pripojilo.
Zazneli známe argumenty: odmietli sme sa pripojiť zo solidarity s občanmi, ktorí nie sú za dlhovú katastrofu zodpovední. Za ňu sú zodpovedné vlády, ktoré zvyšovali dlhy, ratingové agentúry a banky, ktoré im požičiavali. Naša pozícia je jasná: štáty, ktoré budú dlhodobo robiť nezodpovednú politiku, majú podstúpiť riadený bankrot a nie, že ich my ostatní budeme „zakladať“ zo svojho.
Tieto argumenty sú legitímne a aj rozumné. Vinné sú grécke vlády, ktoré zatajovali skutočný stav vecí a nevyužívali fondy na rozvoj krajiny. Inými slovami, nerobili takmer nič pre to, aby pôžičky bolo raz z čoho splácať. Vinné sú ratingové agentúry, ktoré falošný obraz reality posväcovali svojimi analýzami. Vinné sú banky, ktoré síce mohli byť najprv uvedené do omylu nesprávnymi číslami, no už dávno museli vedieť, ako sa veci majú a pre ďalšie nákupy gréckych dlhopisov nemajú ospravedlnenie. Kde je teda problém?
Merkelová otáľala s riešením gréckej krízy tak dlho, až začal hroziť kolaps európskych rozmerov. Ten by stiahol euro a cez veľké nemecké a francúzske banky (áno, tie vinné) ekonomiku celého kontinentu. K tomu, aby sa kancelárka rozhýbala, prispeli aj telefonáty spoza Atlantiku: po injekciách, ktoré do amerických bánk naliali prezidenti Bush a Obama, vo Washingtone neskákali od radosti pri predstave, že tentoraz im na oplátku svoju krízu daruje Európa…
Samozrejme, že občania nie sú zodpovední za to, že takto to vo svete globalizujúcich sa financií funguje. Že „potrestanie“ nejakej zlej vlády a zlých bánk môže v konečnom dôsledku znamenať, že to oni prídu o úspory a živobytie. Čo máme však teraz presne rozumieť pod „solidaritou s nimi“?
Od chvíle, keď Merkelová prikývla na záchranu Grécka, požaduje (pravdaže s maslom na hlave) sprísnenie regulácie finančných trhov. Od tej chvíle sa rieši reforma európskych štatistických inštitúcií a ratingových agentúr. Minimálne od mája referujú nemecké médiá o tom, ako Berlín pracuje na mechanizme riadeného štátneho bankrotu. Napokon, celý obranný val má jediné motto: ďalšie Grécko sa nesmie opakovať.
Rozdiel medzi nami a nimi je v tom, že kým oni prikývli na horkú pilulku záchrany Grécka a odvtedy pracujú na poučení z nej, my hovoríme len o poučení. Alebo poúčame? V každom prípade, Radičová nehovorí nič, čo by pred ňou už dávno nehovorili nielen Merkelová, ale podobnými slovami aj mnohí ďalší „šéfovia“ eurozóny. Zostáva preto záhadou, prečo sa neustále pokúša vlámať do otvorených dverí. Namiesto spolupráce?