Naša daň – vaša daň

Robia to všetky vlády na svete: vytýči sa politický cieľ, potom sa hľadajú nástroje na jeho dosiahnutie. A nakoniec sa hľadajú spôsoby, ako to celé "predať" voličom. Nič viac a nič menej sa nedeje v týchto dňoch u nás.

08.09.2010 08:10
debata (20)

Po niekoľkotýždňovom vajataní a vysielaní protichodných signálov sa vládna koalícia, zdá sa, dohodla – na cieľoch, nástrojoch i marketingovej značke. Bude sa šetriť, zatiaľ najvýraznejšou oznámenou zmenou má byť zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty, a pracovný názov znie: „Ficova daň“.

Kým postupné znižovanie deficitu verejných financií je ekonomická nevyhnutnosť, časový harmonogram, tempo šetrenia a oblasti, kde sa má šetriť, sú najmä politické priority. A keďže dominantné postavenie v dnešnej vláde, aspoň čo sa týka rozdelenia rezortov a funkcií, má strana, ktorá sa považuje za najkompetentnejšiu v ekonomických otázkach, tejto témy sa samozrejme chopil Ivan Mikloš. Na to má, pravdaže, ako minister financií právo a je to aj v poriadku: nikto z nás by nezískal, keby sa naše štátne financie postupne neupratali. Ani voliči expremiéra Fica nie; tí by si mali spomenúť, že o konsolidácii verejných financií hovoril aj on, aj jeho minister financií Počiatek. Inými slovami, ale nie o inom.

Problém v koalícii nastal, keď Mikloš počas parlamentných a vládnych prázdnin nielenže stanovil prioritu (ktorá bola známa vopred), ale rovno oznámil aj prostriedky, akými sa má dosiahnuť. Koaličná prestrelka, ktorá nasledovala, bola odrazom dvoch prúdov na pravej strane spektra. Ten prvý, nazvime ho „radičovský“, hľadá poučenie z rokov 2002 až 2006 v spomalení tempa – nechce voličom rozhojdávať pôdu pod nohami tak, ako to bolo napríklad v prípade zákona o sociálnom poistení a následných dvoch desiatkach jeho novelizácií v priebehu ani nie dvoch rokov. Druhý prúd, „sulíkovský“, chce, naopak, zrýchliť – obrus treba jednoducho strhnúť zo stola, potom odpratať črepy a ďalej už narábať iba s tým, čo prežilo.

Po pondelku to vyzerá na kompromis. A jeho dôkazom je práve nálepka: „Ficova daň“, ktorú použila premiérka. Iveta Radičová dobre vie, že u voličov Roberta Fica nebude mať nikdy šancu – nie s vládnou zostavou, ktorú vedie. Lenže počas tých krátkych prázdnin už začala byť podozrivo „ľavicová“ pre krídlo neoliberálnych ponáhľajkov. Ich priaznivci ju už začali v niektorých médiách označovať div nie za socialistku. A tak tu máme legendu: „Milí voliči pravice. Pravica dane nezvyšuje. To robia iba socialisti. Takže tú daň, čo vám práve zvyšujeme, vám zvýšil Fico.“ Zaberie to? Nemusíme hádať. Ponáhľajkovia nám to v najbližších dňoch oznámia sami.

Mimochodom: „Ficova daň“? To je, akoby Fico svojho času zakázal výber zisku zo zdravotných poisťovní pod názvom „Zajacova novela“ (pretože podľa neho za nedostatok financií v zdravotníctve mohol hlavne Rudolf Zajac). Je to smiešne, ale nech sa smejú tí, ktorým je to určené.

20 debata chyba