Záujmy ekonomické, politické a osobné

Vládna koalícia má menší problém: ako vysvetliť, že nielenže nerobí to, čo pred voľbami sľúbila, ale v niektorých prípadoch robí dokonca opak? Nálepky, ako "Ficova daň", sú síce zvučné, no nie každému voličovi bude stačiť, že na Úrade vlády sedia vtipkári. A je tu ešte ďalší háčik: ani v tom, čo vláda robí údajne pod nátlakom ekonomickej reality, nie je konzistentná.

09.09.2010 09:43
47

Keď sa do opatrení zavádzajú čudné výnimky, namieste je pýtať sa: kto v pozadí je už zasa raz „rovnejší“, než všetci ostatní? Hovorí sa, že každá vláda by mala nepopulárne opatrenia zaviesť podľa možností čím skôr po voľbách – aby na ne voliči čím skôr zabudli. V rovine ekonomickej politiky to znamená, že ak má vláda v pláne šetriť a dvíhať dane, musí to urobiť hneď. Aby sa v predvolebnom roku mohla potom blysnúť svojou rozpočtovou „veľkorysosťou“.

Dnešná vláda to robí na prvý pohľad rovnako. Plán je evidentný – prvé tri roky sa bude šetriť, škrtať a budú zavádzať „Ficove dane“. Rýchle a tvrdé to musí byť práve preto, aby mohla vláda niekedy v roku 2013 slávnostne vyhlásiť, že financie boli skonsolidované, Slováci si statočne odtrpeli ďalšie obdobie „poznanej nevyhnutnosti“ a že prišiel čas uvoľniť opraty.

Lenže po prvom pohľade prichádza na rad ďalší. A pri ňom vidno niektoré detaily: vyššia spotrebná daň na alkohol? Výborne. A prečo potom napríklad na pivo áno a na víno nie? A prečo na čistý lieh vôbec nie? Tieto otázky sú len rečnícke. Je totiž jasné, že obhajcovia takýchto „systematických“ riešení majú výnimky patrične vyargumentované.

A budú sa o nich hádať do krvi. Tak, ako je to vždy, keď za chrbtami vládnych aktérov vidno tiene lobistických združení. Alebo silné postavičky z formálnych zväzov zamestnávateľov, priemyselníkov a všetkého možného. A v niektorých prípadoch aj z menej formálnych, no zato nie slabších, zoznamov sponzorov a podporovateľov konkrétnych politikov a ich strán.

Skrátka a dobre, pred sebou máme ďalšiu ukážku, že aj tí najväčší koryfeji voľného trhu a ekonomických cyklov, do ktorých vraj neslobodno zasahovať, v skutočnosti poznajú aj celkom iné „cykly“: politické (záujem uhrať dobrý volebný výsledok) a finančné (osobné a skupinové záujmy lobistov a ľudí v pozadí politických strán). Len čo sa dostane k moci, aj ten najväčší teoretik pochopí, ktoré „cykly“ sú nadradené ktorým. A potom to v praxi vyzerá napríklad aj tak, že síce všetci vraj musíme šetriť – no niektorí nemusia.

Niežeby to bolo niečo nové, alebo špecifické iba pre túto jednu konkrétnu vládnu garnitúru. To vonkoncom nie. Ale nezaškodí zaznamenať to a spomenúť si na to, až nám zasa raz pred voľbami budú všetci sprava, zľava mávať pred očami poučkami a teoretickými múdrami. Ako vidno, všetko sa dá. Len treba mať správnych známych.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
47 debata chyba