Pánovi ministrovi možno ozrejmiť „logiku obvinení“ v niekoľkých bodoch. Po prvé, ak firma, ktorej spolumajitelia sedia vo vláde, získa zákazku od štátu za verejné peniaze, dotyční sa ocitli v stave, ktorý sa nazýva konflikt záujmov. Po druhé, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá zákazku hayekovcom zadala, patrí pod ministerstvo, na čele ktorého sedí: Juraj Miškov. A keďže Miškov je podpredsedom strany SaS – tej istej strany, za ktorú je Martin Chren na tom istom ministerstve hospodárstva štátnym tajomníkom – „logika obvinení“ ukazuje i naňho.
Je, samozrejme, v poriadku, že sa Švejna s Chrenom po svojom nástupe do vlády vzdali svojich podielov v Hayek Consulting. Takisto je v poriadku, keď Chren po zistení, o čo ide, kontrakt zrušil.
Menej v poriadku je, že sa akosi nestihli vyviazať zo svojej firmy ešte predtým, než táto firma podpísala sporný kontrakt. Z čoho v lepšom prípade vyplýva, že netušili, aké kontrakty ich vlastná firma uzatvára a zároveň, že ako štátni tajomníci netušili, komu zadávajú zákazky ich podriadení. To by sa mohlo volať nekompetentnosť. V horšom prípade o tom vedeli a jednoducho to „skúsili“. A „štandardný“ postup prišiel na rad až potom, keď to nevyšlo. To by sa mohlo nazvať obyčajná drzosť.
Premiérka Iveta Radičová má právo nielen, ako to avizuje, pýtať si vysvetlenie od strán, ktoré Švejnu s Chrenom nominovali, čiže Most - Híd a SaS. Predsedníčka vlády má v tejto fáze plné právo rovno požadovať, aby sa menovaní radšej z vlády odobrali ku svojej predchádzajúcej činnosti. I keď… keďže aj tá spočívala okrem iného v robení výhodného biznisu so štátom, respektíve vládou – bez ohľadu na to, či to bola vláda ich úhlavného nepriateľa, alebo ich vlastná – aj to by mohol byť vlastne menší problém.
V každom prípade maniere ľudí z okruhu SaS ukazujú, v čom spočíva hneď prvý dlhodobý problém Radičovej vlády.
Nie, nie sú to emisné a iné superzlodejské tendre, nie sú to miliardové zákazky pre straníckych sponzorov, nie sú to privatizačné a korupčné aféry (hoci smutné skúsenosti s našimi vládami velia dodať: „zatiaľ“).
Problém s politickou kultúrou tejto vlády spočíva vo videní sveta ako jedného obrovského skladu speňažiteľných položiek. Také nazeranie nedovoľuje jeho nositeľom vidieť, že záležitosti, akou bol napríklad projekt Liberálny dom, alebo akou je tá, o ktorej je dnes reč, sú jednoducho poburujúce a netolerovateľné. A vďaka takejto životnej filozofii je pre nich asi naozaj ťažké potom rozumieť „logike obvinení“.