To platí aj v prípade odvolania diplomata Ľubomíra Mičeka, ktorý donedávna pracoval v rade Medzinárodnej organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme. Pri prístupovom procese do únie za čias Mikuláša Dzurindu bol naším vyjednávačom v kapitole poľnohospodárstvo a Slovensku robil dobré meno aj za čias Roberta Fica.
Bol jednoducho odborníkom na správnom mieste, akých nie je veľa. Napriek tomu ho minister Simon, takpovediac v polčase odvolal. Právo na to, samozrejme, mal, ale okrem toho, že odvolal človeka na správnom mieste, urobil aj ďalší prešľap – nevymenoval zaňho plnohodnotného nástupcu, ktorý by Slovensku naďalej robil dobré meno. Vyvstáva tak otázka, čie záujmy vlastne Simon zastupuje? A k nej sa pridáva aj ďalšia: Prečo sa snaží Slovensko takto blamovať? V Bruseli už totiž nad plošnými čistkami na miestach národných expertov iba nechápavo krútia hlavami.
V deväťdesiatych rokoch sme si takéhoto „zviditeľňovania“ užili až-až, človek by si preto myslel, že z prípadov takéhoto sebapoškodzovania sme sa už poučili. Nepoučili.