Sulíkovci evidentne nepochopili, že tajná voľba je jedným z princípov parlamentarizmu, ktorý si vybojovali poslanci dávno v minulosti, aby sa tak vyhli nátlaku a prípadnému zastrašovaniu. Tajná voľba je tajná preto, aby rozhodnutie bolo nezávislé. Aj preto je v ústave uvedené, že poslanci „mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“.
Ak chce predseda parlamentu Sulík kontrolovať hlasovanie poslancov aj v budúcnosti, môže jednoducho navrhnúť, že Národná rada bude hlasovať aklamačnou formou – čiže verejne, a to zdvihnutím ruky. Na to, aké to má dôsledky, sa môže počas prestávok spýtať napríklad kolegov z KDH. Tí mu určite radi porozprávajú, ako sa cítili, keď v roku 1992 hlasovali takýmto spôsobom o návrhu Ústavy SR a akú nálepku si potom dlhé roky niesli.
Že slovo solidarita v názve SaS nie je myslené vážne, dokázala strana už dávno. Teraz presvedčila, že nemá jasno ani v tom, čo znamená slovo sloboda.