Isté je len jedno. Keby sme dokázali stavať diaľnice úmerne k tomu, ako často a veľa sa o nich u nás hovorí, mohli sme dnes vyberať mýto na trase od Lisabonu až niekde po Vladivostok. Zatiaľ vieme len to, že diaľnice sú čisto politická agenda. A keď sa raz z niečoho stane politická agenda, začne to žiť svoj nový život. Taký, v ktorom už na hmatateľnom výsledku niekedy vôbec nezáleží.
Minister dopravy za Smer Ľubomír Vážny po voľbách 2006 menil projekty svojho predchodcu Pavla Prokopoviča z SDKÚ. Minister za KDH Ján Figeľ zasa od volieb 2010 riešil, ako naložiť s Vážneho projektmi. Napokon, aspoň opticky, zvíťazila SaS. Podľa jej projektu sa diaľnica medzi Žilinou a Martinom nebude stavať za súkromné peniaze, ale primárne z fondov Európskej únie. A tentoraz je sľubovaná úspora unikátom: náklady vraj majú klesnúť o polovicu…
Samozrejme, je sto dôvodov prečo zostať obozretný k bombastickým plánom, dupľom z dielne SaS. Isteže, je možné, že sa vládne rezorty pobijú o fondy, ktoré sa budú nanovo prerozdeľovať. Samozrejme, nemožno nevidieť, ako SaS verejne prevalcovala Figeľa. Nehovoriac o nákladoch, spojených s rušením uzavretých zmlúv, s prefinancovaním prípravných prác… atď.
Lenže. Keď znepokojenie nad tým, ako sa budú presúvať prostriedky z iných operačných programov na dopravu, vyjadrujú politici typu Jána Mikolaja zo SNS, človek sa neubráni úškrnu. Strana, za ktorú bol Mikolaj ministrom, sa k európskym peniazom správala tak, že výskyt slov „SNS“ a „eurofondy“ v jednej vete by mal zakázať prinajmenej Jazykovedný ústav SAV (ak už nie voliči). A keď sa Figeľovi za to, že nie je expertom na diaľnice a že jeho rezort začal fakticky riadiť šéf SaS, posmieva Marek Maďarič? Nuž, exminister kultúry by mal sotva niekoho skúšať z „expertstva na diaľnice“. Okrem toho, v jeho vláde to bolo zasa tak, že posledné slovo nad všetkými rezortmi mal premiér Robert Fico. No a čo povedať na slová Fica, že rozhodnutie vlády „bude mať nedozerné dôsledky pre Slovensko, je to protislovenské katastrofálne rozhodnutie“? Asi toľko: táto krajina by už dávno neexistovala, keby v nej bola „vlastizrada“ medzi najvyššími predstaviteľmi taká rozšírená, ako často o nej hovorí šéf Smeru.
Skúsenosti velia nenechať sa opiť rožkom. Ani v podaní súčasnej vládnej zostavy. Lenže, keď niečo dopravnej infraštruktúre Slovenska celkom určite nepomôže, je to jej politizácia – takmer na úroveň otázky bytia a nebytia štátu. Stále ešte totiž platí, že hoci naše diaľnice sú trestuhodne predražené, najdrahšie sú tie, ktoré sa projektujú, plánujú, zazmluvňujú – a nepostavia.