Štatistika varuje pred oveľa závažnejšími javmi, ktorých dôsledky sa budú týkať každého, a pritom v blízkych časových horizontoch. Kým dnes pripadajú na jedného dôchodcu takmer štyri osoby v produktívnom veku, o 15 rokov bude tento pomer 1 : 2.
Zvýšenie spodnej hranice penzijného veku môže problém spojený s celoeurópskym trendom starnutia obyvateľstva iba zmierniť. Pritom každá krajina má svoje limity. Navyše, čo z toho, keď by mali u nás muži i ženy nárok na dôchodok až ako 64-roční, no od 55 rokov by si naďalej veľmi ťažko zohnali zamestnanie?
Spoločným menovateľom riešenia je práca. Dostatok práce. Pre Rómov, ktorí nechcú sedieť so založenými rukami, ak majú žiť na akej-takej úrovni, pre tisíce dlhodobo nezamestnaných v najchudobnejších regiónoch, ale aj pre životom skúsených ľudí, ktorí majú chuť a energiu pracovať. A nielen pre svoj prospech.