Netreba si však predčasne robiť nádeje. Takých iskrení už bolo viac. A vždy sa to napokon skončilo tak, že keď sa politici ideologicky vyrečnili, vrátili sa k tomu, čo im ide najlepšie: k hádkam o peniaze.
Aby nedošlo k omylu: Vyhlásenie Národnej rady k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít vo viacerých miestach vo svete, ktoré predložili kresťanskí demokrati, je v poriadku. Je pravda, že sú také oblasti, kde sú kresťania terčom násilia a prenasledovania. Aj to, že jediným dôvodom násilia je zvyčajne fakt, že tam, kde sú, sú menšinou. No a pravda tiež je, že náš parlament na ich obranu asi sotva môže urobiť čosi viac, než aspoň vyjadriť svoj postoj – čiže prijať vyhlásenie.
Punktičkár by sa mohol začať pýtať, či takto náhodou nie sú vo svete aj miesta, kde sú z náboženských dôvodov terčmi útokov aj príslušníci iných vierovyznaní. No fakt je, že v krajine, kde za posledných dvadsať rokov zodral svoje gate v kresťanskom kostole aj nejeden bývalý kovaný dialektický materialista, je vyhlásenie o kresťanoch logickejšie, než by bolo vyhlásenie NR SR povedzme k problémom medzi rôznymi odnožami Sikhov. A s vyhlásením proti násiliu predsa nemôže mať problém nikto normálny. Bez ohľadu na to, či je kresťan, budhista, ateista, či agnostik.
Problém však nastáva vtedy, keď sa vyjaví – a včera to zistil poslanec Martin Poliačik z SaS – že pre niektorých profesionálnych kresťanov sú ľudské práva jednosmernou záležitosťou. A tak keď si pri tejto príležitosti Poliačik spomenul na predvolebné heslá svojej strany a povedal, že by bolo vhodné začať sa baviť aj o právach sexuálnych menšín, narazil. Dozvedel sa, že jeho vystúpenie bolo absolútne nemiestne (Július Brocka, KDH), nie šťastné (Martin Fronc, KDH) alebo že to bolo účelové spájanie tém (Martin Pado, SDKÚ).
Účelové? Ale samozrejme. Všetci vedia, že tak ako hravo si SaS dávala kedysi do programu liberálne ľudskoprávne témy, rovnako hravo na ne po voľbách rezignovala v mene „vyšších cieľov“ – napríklad hádok o peniaze. Nie šťastné, absolútne nemiestne? Nuž Poliačik sa zachoval určite „nemiestne“ v tom, že nepochopil miesto a čas. Vyhlásenie NR SR o kresťanoch je predsa agenda KDH – „nie šťastne“ preto uvažuje každý, kto si myslí, že by na rýdzo KDH-ácku tému mohol nalepiť všeobecnú, nebodaj univerzalistickú nálepku.
Rozvíjať teraz úvahy na večnú tému „všetci ľudia si majú byť rovní v právach“, najskôr nemá zmysel. Malá búrka v malom poháriku našej politiky prehrmí a naši politici sa absolútne miestne, šťastne a celkom neúčelovo vrátia k tomu, čo im ide najlepšie… Ak by sa kruh tentoraz takto neuzavrel, bolo by to priam šokujúce.