Úradník vymenovaný vládou nemá čo prijímať „politickú zodpovednosť“. Politickú zodpovednosť má jeho rezortný šéf, v tomto prípade Ivan Mikloš. A najvyššiu politickú zodpovednosť má Miklošova šéfka v exekutíve Iveta Radičová. Štátny úradník (manažér) môže v súvislosti s nejakou kauzou požiadať o uvoľnenie z funkcie. Keď už má niečo „prijať“, je to akurát tak odvolací dekrét. Ak taký nedostal, nie je to jeho „politická zodpovednosť“, ale zodpovednosť politikov, ktorí mu nijaký nedoručili.
Povedzme si to ešte raz. Štátny úrad robil kšeft s podnikateľom, za ktorým boli aj neznáme osoby, zaregistrované v daňových rajoch. Už v tomto bode prišlo k porušeniu sľubov, že za súčasnej vlády štát nebude robiť obchody s firmami s nejasnou štruktúrou. Navyše je šéf Daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík nominantom strany SDKÚ a podnikateľ Ondrej Ščurka jej funkcionárom. Išlo teda o obchod, v ktorom verejné peniaze menia adresy, ale nie politickú príslušnosť.
V tomto bode sa zasa porušili sľuby o nulovej tolerancii voči straníckemu klientelizmu. No a aby toho nebolo málo, obaja zúčastnení majú svoje osobné väzby aj na špičky strany, za ktorú kopú. Je teda celkom namieste hovoriť aj o podozrení z pokusu o tiché financovanie politického subjektu – z verejných prostriedkov.
Povedať, že toto celé je úplne v poriadku, pretože sa tým vraj ušetria peniaze daňovníkov, nie je už ani len smiešne.
Keď Radičová a ostatné špičky SDKÚ odmietajú priznať jeden, druhý aj tretí spôsob, akým sa porušili ich vlastné sľuby, v priamom prenose pochovávajú svoje heslá o „novej politickej kultúre“. Keď sa navyše ešte pokúšajú odvádzať našu pozornosť rečami o výhodnosti košickej transakcie, správajú sa – presne ako prichytení pri čine. Robiť zo seba hlupáčika je predsa v podobných prípadoch odvekou únikovou taktikou.
Lenže keby sme aj hneď chceli veriť, že nešlo o pokus o nelegálne financovanie strany, uveriť, že šéf Daňového riaditeľstva je vlastne iba nevinná obeť svojej inak vysoko cnostnej snahy ušetriť peniaze daňových poplatníkov, sa nedá. Nie na Slovensku, nie v roku 2011, nie v SDKÚ.
Odvolanie jedného úradníka nie je pre žiadnu normálnu vládu tragédiou. Tragédiou sa stáva vtedy, keď sa vládni politici tak vcítia do svojich hier, že si ani nevšimnú, keď sa z kauzy jedného úradníka stáva kauza ich samotných.
Politickú zodpovednosť nemá prijímať Mikulčík, ale Radičová. Ak sa to po týždni ničnerobenia vôbec ešte dá. O tom celom to je, nie o výzvach na efekt.