Ceny rastú, ale vy mlčte

Ceny rastú a porastú. Potravín, plynu, čohokoľvek, na čo si spomeniete. Ale keď si aj spomeniete, radšej to nehovorte nahlas. Na Slovensku vás totiž ihneď niekto obviní z demagógie. A čosi také sa u nás považuje za oveľa väčší hriech, než ako keď ukradnete sto miliónov zo štátneho, za úplatok predáte developerom hoci aj záhradu detského domova, alebo budete schvaľovať zákony ušité na mieru kšeftom svojich kamarátov a rodiny.

27.05.2011 22:00
debata (14)

Za demagóga vás označia, keď sa vám nepozdáva, že o spôsobe a čase vašej liečby pomaly nerozhoduje váš lekár, ako skôr anonymní cifršpióni z poisťovne. Keď sa budete pýtať, či je normálny štát, ktorý hodil rôzne školy, nemocnice a zariadenia sociálnych služieb na krk samosprávam, ale nedal im adekvátny podiel z vybraných daní na ich financovanie. A ktorý sa zoči–voči galibe, ktorú takto sám spôsobil, ide dokonca hrdiť tým, že nič nerobí a neurobí. Keď budete pochybovať o tom, že tento štát má všetkých päť pohromade, keď niektorí jeho politici dnes vyhlasujú za prioritu povedzme nákup nového odpočúvacieho zariadenia.

V hromadení zlých, nekompetentných, či aspoň čudných rozhodnutí sú si naše vlády vzácne rovné. Pravda, niektoré sú si „rovnejšie“. Napríklad v tom, že sa pri válove nedokážu zdržať spokojného krochkania a mľaskania. A niektoré zasa v tom, že si z hesla barónky Thatcherovej: „neexistuje alternatíva“ (ktoré v jej časoch zaváňalo a dnes dočista smrdí) urobili zaklínadlo na zakrytie vlastnej neschopnosti problémy spoločnosti riešiť, namiesto vyrábania nových.

Naša závislosť od svetových cien ropy je neodškriepiteľná. Isto sa dá v konkrétnych prípadoch aj presne zmerať. Lenže vzťah medzi tým, ako sa v piatok darilo šejkom na Blízkom východe a tým, ako sa bude zajtra dariť našim rodinným rozpočtom, jednoducho nie je prírodným zákonom. Na to je v ňom priveľa politiky – počínajúc Blízkym východom a končiac našou vládou a úradmi, ktoré schvaľujú ceny energií pre firmy a pre ľudí.

Politici, ktorí v podobných situáciách tvrdia, že sa musíme len podvoliť akejsi nezmeniteľnej zákonitosti, nerobia nič iné, než že si uľahčujú život. Veď načo hľadať politické vysvetlenia a zodpovednosť za vládne kroky, keď my vlastne iba plníme vôľu „prírodných zákonov“, všakže? A potom, že čo je demagógia…

No nedá sa nič robiť: kým demagógia žonglérov so sociálnym cítením býva často ľahko odhaliteľná hneď v zárodku, takáto demagógia technokratov má tuhší korienok. Aspoň u nás určite.

Najhoršie je, keď na každú správu o tom, čo bude zasa drahšie a ktorú službu štát občanom v rámci šetrenia vypovie, pripadnú najmenej dve ďalšie informácie o tom, kto si kde zase zo štátneho zlepšuje svoj osobný blahobyt alebo kto z vlády s ktorým politickým kamarátom zase podpisuje zvláštne zmluvy.

Politici, ktorí nám dnes vládnu, ukazujú, že sa za ostatné roky nič nové nenaučili a naučiť ani nechcú. Ešte pred rokom by to bolo iba poburujúce. Teraz to už začína byť desivé.

14 debata chyba