Vzápätí začal vetrať „mŕtvy dom“, ako divadlo označil, pustil sa do hromadného prepúšťania s vyhláseniami o rozkrádaní predchodcov. Ľudia ako Martin Porubjak, Ľubomír Vajdička či Mário Radačovský sa odrazu stali príživníkmi na umierajúcom tele národnej inštitúcie.
Celý uplynulý rok teda Ondrej Šoth pracoval na očistení dobrého mena SND. Ako to dopadne, veštil už jeho nekultúrny, ale zato teatrálny nástup.
Dnes sa nad divadlom vznáša mračno otáznikov. Predražené balety, koprodukcia s košickým Štátnym divadlom, ktorá nešetrí vynaložené prostriedky, ale ich znásobuje, návrat k rigidnej klasike, prázdna opera, ktorá ruší naplánované premiéry a oceňované predstavenia, Krištáľový ples pre finančnú špičku, nepochopiteľné faktúry pre súkromné firmy, platy pre nedôveryhodných poradcov… Za štátne prostriedky, o ktorých sa zvyšku divadelnej kultúry na Slovensku nemôže ani snívať.
Minister kultúry Daniel Krajcer žiada, aby sme rešpektovali, že nebude komentovať dianie v SND, kým nedostane do rúk výsledky kontroly hospodárenia. Nekomentovať je vlastne nekonať. Presnejšie, konať v prospech Šotha.
Naša prvá scéna dlhé roky platila za etalón vysokej národnej kultúry. Buďme optimisti – toto postavenie si udrží, ak sa včas zo „syna liečiteľa“ stane len jedna z epizód jej dlhej histórie.