Menej je niekedy viac

Ak pred dvomi rokmi analytici konštatovali, že ekonomiku v čase nastupujúcej krízy podržala spotreba domácností, tak teraz od nich prichádzajú úplne opačné správy: ľudia šetria, obmedzujú svoje výdavky a spotreba klesá. Obyvatelia sú veľmi opatrní, lebo očakávajú príchod recesie. Majú strach, a preto tie nákupy, ktoré nie sú nevyhnutné, odkladajú na neskôr.

11.11.2011 22:00
debata

Pod tento trend sa podpísalo niekoľko faktorov. Tým hlavným je predovšetkým stúpajúca nezamestnanosť, ktorá minulý mesiac dosiahla 13,5 percenta. Takmer 400-tisícová armáda ľudí bez práce sa logicky musí prejaviť na zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva. Na klesajúcej reálnej spotrebe sa nemalou mierou podpísala aj vysoká inflácia, ktorá podľa najnovších údajov dosahuje až 4,4 percenta. Tretím kľúčovým faktorom, ktorý je oproti susedným krajinám dlhodobým slovenským hendikepom, je vysoká DPH.

Pritom ešte v lete vyzeralo všetko tak nádejne… Ministerstvo financií vtedy dokonca navýšilo prognózu rastu hospodárstva na 3,6 %. Ruka v ruke s rastom sa očakával aj pokles nezamestnanosti.

Lenže naša ekonomika je výrazne otvorená a do veľkej miery závisí od exportu. Obrazne povedané, mávnutie motýlích krídiel v Nemecku môže u nás vyvolať doslova búrku. Už vtedy začali z Berlína prichádzať prvé signály, že motor európskej ekonomiky spomaľuje, čo sa odrazilo aj na priemyselnej produkcii Slovenska, keď počet objednávok z Nemecka klesol o 6 percent. Spomínané dôsledky sa začali prejavovať takmer okamžite.

Aj keď rast našej ekonomiky ťahá predovšetkým zahraničný dopyt a sme závislí od úspechu či neúspechu Nemecka, predsa len pre ekonomiku je vždy dobré, ak rastie aj domáca spotreba.

V danej situácii by iste pomohlo, keby slovenskí spotrebitelia nakupovali viac doma. Lenže trend je presne opačný. Najvyššia daň z pridanej hodnoty na potraviny v strednej Európe ženie ľudí za nákupmi do zahraničia. A podobne ako na začiatku roku 2009 aj teraz to umocňuje fakt, že forint sa oslabuje, čo ešte viac zlacňuje nákupy u našich južných susedov. No nielen Maďarsko, ale aj Poľsko a Česko lákajú našincov nižšími cenami.

Zvýšenie DPH z 19 na 20 percent tak môže byť v konečnom dôsledku značne kontraproduktívne, lebo nebude znamenať zamýšľaný prínos, ale, naopak, odliv financií z našej štátnej kasy. Ako sa hovorí, niekedy menej znamená viac.
Aj keď trend zvyšovania nepriamych daní je badateľný v celej Európe, v prípade Slovenska, vzhľadom na našu veľkosť a možnosť cezhraničných nákupov by sa malo prihliadať na daňovú politiku v okolitých krajinách, pretože pre dlhodobo udržateľnú ekonomiku je rovnako potrebný export, ako aj domáca spotreba.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba