Sulíkov vzorec

Po rokovaní predsedu parlamentu Pavla Hrušovského s premiérkou Ivetou Radičovou sme sa dozvedeli, že politici napokon asi predsa len nedostanú k výplatám od Nového roku pridané stovky eur. Dobrý koniec ďalšej trápnosti? Čiastočne. Celkom dobrý bude vtedy, ak si z neho vezmeme ponaučenie.

14.11.2011 22:00
debata (1)

To, čo už stihlo vojsť do pojmoslovia ako „Sulíkov vzorec“, si zaslúži viac ako iba povzdych nad odbornou zdatnosťou jeho autora. I keď aj ten je namieste. Zavesiť pohyb platov verejných činiteľov na vývoj deficitu verejných financií pod zámienkou, že ich to prinúti k „zodpovednej fiškálnej politike“, bol od začiatku nezmysel. No urobiť to navyše tak krkolomne, že v čase, keď jedna Jóbova zvesť o vyhliadkach ekonomiky stíha druhú a vláda pomaly nestíha podľa nich prerábať svoj návrh rozpočtu na budúci rok, platy poslancov mali na hlavu vzrásť o sumu, ktorá nemá ďaleko k priemernej mzde na Slovensku, to už zaváňa čistým amaterizmom. Pravdaže, za predpokladu, že za tým budeme hľadať len nešikovnosť a nie dačo horšie.

Okrem odbornej stránky má však celý tento trapas ďalší rozmer – politický. Ten je možno ešte dôležitejší, pretože keď príde na vec, za jedného babráka môžu podobný návrh v budúcnosti napísať jeho šikovnejší poradcovia. Hlavný problém nie je v technickej realizácii, ale vo filozofii „Sulíkovho vzorca“. Ono to vyzerá také morálne: keď politici nebudú zadlžovať štát, potom môžu dostať pridané. Lebo veď ako vieme, dlhy sú nemorálne, dlhy sú „grécka cesta“. A „grécka cesta“, to je smrť.

Dobre. Pripusťme na chvíľu, že takýto prostoduchý výklad je správny (pričom ak by naozaj bol, potom môžeme zabudnúť na úvery, hypotéky, lízingy, mobily „za korunu“ a vlastne na kapitalizmus ako taký). Opýtajme sa však radšej, kto a ako sa zaslúžil o znižovanie deficitu verejných financií. Kto si vlastne zaslúži pridať.

Tí, pre ktorých je poslanecký plat – súdiac podľa majetkových priznaní väčšieho než malého množstva z nich – len všimným a pre ktorých je to vysoko morálne a zodpovedné hospodárenie v skutočnosti otázkou niekoľkých stlačení hlasovacích tlačidiel v rokovacej sále NR SR? Alebo skôr ľudia, ktorým tí politici stlačením tlačidla znížia životnú úroveň, platy, dávky – pretože treba šetriť a znižovať deficit? Poslanci alebo skôr učitelia, sestry, lekári atď… ale hoci aj „sociálne prípady“ – pretože šetrí sa aj na nich? Kto viac znižuje deficit? Tí, čo „šetria“, alebo tí, na ktorých sa šetrí? Richard Sulík rád používa bonmot, že politici nemôžu byť zodpovední, pretože narábajú s cudzími peniazmi. Zaujímavé je, že práve tam, kde by sa naozaj hodil, si naň akosi nespomenul…

Zmrazenie platov politikov v čase krízy je jedna časť riešenia problému. Tá ľahšia. Ťažšie bude zamedziť, aby sa o ľudskej spoločnosti – našej spoločnosti – rozhodovalo na základe vzorčekov, ktoré sa ju snažia redukovať na nejakú firmu a maskujú sa pritom jalovým moralizovaním. Až keď sa podarí toto, bude možné hovoriť o dobrom konci.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba