Šéf rezortu Erik Tomáš, nominant Hlasu, predstavil novinku, ktorá by mala mladým ľuďom pomôcť nájsť prvé zamestnanie.
Za minulého režimu vládla oficiálna doktrína, že prácu má u nás každý. No nebolo to celkom tak a mnohí absolventi vysokých škôl v 80. rokoch si prácu nevedeli nájsť. Ďalšou otázkou bolo, ako sa pracovalo… Formálna zamestnanosť v štátnych podnikoch nikoho netrápila.
Dnes, keď pravidlá určuje trh, je to ťažšie. V roku 2022 vyštudovalo vysokú školu 24 423 mladých ľudí, čo je dvakrát toľko ako v 90. rokoch. Iba časť z nich si však našla prácu. Dôvody sú rôzne. Mladí majú často nereálne predstavy o nástupnom plate, nie sú pripravení na prax a na vine je tiež školský systém, ktorý nereaguje na požiadavky trhu práce.
Hoci, keď je dnes sloboda a každý si môže vybrať školu, akú chce a neplatia ani ideologické bariéry pre „zlý kádrový posudok“, systém nikoho neprinúti, aby študoval to, čo treba, a neštudoval to, čo spoločnosť „nepotrebuje“.
Nápad ministerstva práce je však takýto: štát prispeje na mzdu zamestnávateľovi, ktorý zamestná absolventa školy. Za podmienky, že dostane pracovnú zmluvu aspoň na rok alebo na neurčitú dobu. V takom prípade prispeje štát najviac sumou do 90 percent ceny práce zamestnanca, maximálne však 1 318,53 za mesiac.
Na projekt štát vyčlenil 13 miliónov eur, za čo by sa dalo takto zamestnať asi 1 600 mladých. Finančne budú motivovaní aj oni, štát im prvého pol roka prihodí k platu najprv 150, potom 75 eur. Znie to dobre. A ak sa projekt osvedčí, minister v ňom hodlá pokračovať. Za pokus to stojí, hoci pri zásahoch štátu sa vynára vždy tá istá otázka: vyrieši štát to, čo nevyriešil trh?