Hry o život

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Sekundy ubúdajú, centimetre a kilogramy pribúdajú a olympijské hry sú najlepšou prehliadkou toho, ako sa posúvajú hranice ľudských možností. Nie vždy však športovci súperia len s rekordmi.

10.08.2012 22:00
debata

Havanský poštár Felix Carbajal sa na olympijský maratón v roku 1904 chcel dostať za každú cenu. Vyžobrané peniaze na cestu však hneď po vylodení v USA prehral v kockách a tak sa do dejiska v St. Louis dostal stopom.

Vyčerpaný a hladný sa postavil na štart, v cestovnom oblečení, iba si skrátil nohavice. Po chvíli behu ho prepadol hlad, v sade pri trati si preto natrhal ovocie. Prejedol sa a kŕče v bruchu ho donútili beh prerušiť. Aj tak skončil štvrtý.

Maratón, ktorý získal prezývku pekelný, sa bežal v 35-stupňovej horúčave. John Lorz skolaboval už po 14 kilometroch. Sadol si na sprievodné vozidlo, no to sa po ďalších 16 kilometroch pokazilo. Vysmiaty Lorz už zvyšok dobehol. Skončil prvý a až počas ceremónie priznal, že si zo všetkých vystrelil.

Víťazstvo tak pripadlo Thomasovi Hicksovi. Ten kolaboval priebežne, a preto ho priatelia dopovali jedom na potkany, ktorý v nízkych dávkach stimuluje, surovými vajcami a brandy. Na niektorých úsekoch ho pri „behu“ niesli. V cieli bežec upadol do bezvedomia. Nakoniec však prežil.

A potom, že v športe o nič nejde.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"