Inak by minulý týždeň v ukrajinskom parlamente neschválili mobilizačný zákon. Pritom v 40-miliónovej krajine má armáda okolo jedného milióna príslušníkov a z toho asi 300-tisíc je priamo na fronte. Zo zákona na poslednú chvíľu vypadla pasáž o demobilizácii, teda odchodu dlho (aj dva roky) slúžiacich frontových vojakov z armády. Sú unavení a psychicky i fyzicky vyčerpaní. Opakujúce sa útoky Rusov, nočné nálety dronov, neustála neistota a ohrozenie života si vyžiadali svoje dôsledky na vojakoch. Trpia aj rodiny.
Na druhej strane množstvo ukrajinských mužov od 18 do 60 rokov žije roztrúsených po svete. Na Slovensku ich máme vyše 18-tisíc. V EÚ žije až 860-tisíc Ukrajincov, z toho zhruba polovica v mladšom veku, ktorá by mohla byť nasadená v armáde. Lenže nie je.
Motivácia, odhodlanosť a hrdinstvo zo začiatku vojny, keď chcel každý Ukrajinec vyhnať ruských okupantov von z krajiny, vyprchali. To sa dalo očakávať, vždy je to tak. Mladí muži nechcú zbytočne obetovať život, keď nevidia pred sebou jasný cieľ – a keď pred sebou majú iné možnosti. Napríklad pomocou úplatkov ujsť z krajiny.
Motivácia, odhodlanosť, srdnatosť a hrdinstvo zo začiatku vojny, keď chcel každý Ukrajinec vyhnať ruských okupantov von z krajiny, vyprchali. To sa dalo očakávať, vždy je to tak. Mladí muži nechcú zbytočne obetovať život, keď nevidia pred sebou cieľ, stratégiu, keď konflikt vlastne zamrzol – a keď pred sebou majú iné možnosti. Napríklad pomocou úplatkov ujsť z krajiny. Žiadne stanné právo ani zákaz vycestovania mužom v brannom veku im v tom nezabránia.
Hlboko zakorenená korupcia má na Ukrajine stále svoju moc. Dlho sme si pred týmto nešvárom zakrývali oči, aj keď Kyjevom nefiltrované informácie priamo z Ukrajiny i voľným okom pozorovateľný jav v krajinách EÚ očividne naznačovali niečo iné. Až po nedávno odhalených korupčných škandáloch v armáde i v štátnej správe už ďalej nebolo možné mlčať.
Doteraz mohli Ukrajinci požiadať o nové pasy na konzuláte v ktorejkoľvek krajine EÚ. Odteraz pas dostanú iba priamo na Ukrajine. No málokto tam kvôli nim pocestuje. Z jednoduchého dôvodu: žiadna členská krajina nevyhostí dobrovoľne Ukrajincov zo svojho územia. V hre je skôr obmedzenie sociálnych dávok a pracovných povolení. To bude však znamenať iba prácu načierno. Ľadmi pohne asi len dohoda únie s vládou v Kyjeve. A tá nebude znamenať pravdepodobne nič iné, len nábor brancov za finančnú odmenu.
No je to skôr o solidarite v spoločnosti, pre vývoj na bojisku je oveľa dôležitejšia nová stratégia Kyjeva. Ukrajinci čoraz častejšie napádajú dronmi vlastnej výroby ruské ciele na okupovaných územiach i hlboko v Rusku. Poškodzujú ruské rafinérie, ničia drahé, ťažko nahraditeľné bojové strategické lietadlá a lode. Most na Krym je neustále v ohrození. Obyčajní Rusi konečne vidia, čo je to vojna.
A keď okrem pribúdajúcich strát synov na fronte pripočítame škandály brutálnych kriminálnych väzňov vracajúcich sa z frontu či korupčnú aféru námestníka ministra obrany, je tu šanca, že v hlavách obyčajných Rusov zmanipulovaných demagógiou môže dôjsť k obratu v myslení. Jedine masovejšia nespokojnosť zdola môže vyvinúť tlak na Putinov režim. To je možno dôležitejšie ako strata jednej či dvoch dedín na fronte. Ak si Rusi čoraz viac budú musieť lízať rany, možno aj to zvýši odhodlanie a motiváciu Ukrajincov bojovať za svoju vlasť.