Jedna zvláštna príchuť kampane na Slovensku

Volebná kampaň do Európskeho parlamentu naberá na obrátkach. Hrá sa o veľa - nielen v Európe, ale i na Slovensku. Volebná účasť bude pravdepodobne oveľa vyššia ako pred piatimi (22,25 %) či desiatimi (13,05 %) rokmi, keď sme s veľkým odstupom obsadili posledné miesto. Je to symbol, ako si berieme európske záležitosti za svoje.

13.05.2024 19:00
debata (30)

Hoci sa časy zmenili, aj na Slovensku už európske problémy vnímane pozornejšie a precítenejšie, predsa len účasť nemusí byť až taká vysoká (niečo málo nad 30 %). Aj preto, že sú to tretie voľby v krátkom čase, dva mesiace po druhom kole prezidentských volieb. Nízka účasť môže nahrávať niektorým stranám – zvlášť PS (podľa jedného prieskumu s náskokom zvíťazí), ako aj menším stranám, ktoré by mohli preliezť cez latku piatich percent. Preto oba politické tábory mobilizujú voličov. Ako vždy strašením a preháňaním – Ruskom a Bruselom. Tieto typicky slovenské vlastnosti spoľahlivo zabrali v parlamentných i prezidentských voľbách.

Jedna strana vraví, že kto nechce mier na Ukrajine, chce vojnu (čo je, samozrejme, hlúposť); druhá, ktorá je proti strašeniu vojnou, však straší ruskými tankami na slovenských hraniciach – čo je tiež poriadna hlúposť, pretože ruská armáda sa na Ukrajine pohla za posledný rok a pol len minimálne (aj proti oslabenej protistrane, ktorej chýba munícia – už je na ceste).

Straší sa i Bruselom. Na jednej strane migráciou, nezmyselnými nariadeniami, premrštenou ekologickou politikou a európskym superštátom; na druhej zase tým, že strany kritické voči politike EÚ chcú Slovensko vyvliecť z únie. Preháňa jedna i druhá strana.

Kto by neuvítal spoločnú sociálnu, daňovú, zdravotnícku či bytovú politiku (vysoké ceny bývania trápia ľudí v celej únii)? Aké riešenia ponúkajú naši politici v týchto otázkach okrem nekritického súhlasu alebo jednostrannej kritiky?

Je pravda, že významné extrémistické a populistické strany v členských krajinách mali ešte nedávno ako jediný recept na všetky neduhy voči veľkej sile Bruselu vystúpenie z EÚ, no pod ťarchou reality od neho odstúpili. Po brexite si uvedomili (či skôr ich voliči), čo to v praxi znamená. Ani na Slovensku si skeptické a populistické strany nedovolia sľubovať vystúpenie (veď dobre vedia, o čo by prišli, napr. pri eurofondoch).

Kritika migrácie, byrokracie či do seba zahľadenej bruselskej ekologickej politiky, ktorá neberie ohľady na dôsledky pre obyvateľov, priemysel a ekonomiku (pritom jej prínos pre životné prostredie na zemeguli je úplne minimálny a často západoeurópske krajiny iba „exportujú“ ekologické náklady do sveta) je určite na mieste. No na druhej strane treba niečo robiť, Európa potrebuje jednotu a spoločný prístup. Kto by neuvítal spoločnú sociálnu, daňovú, zdravotnícku či bytovú politiku (vysoké ceny bývania trápia ľudí v celej únii)? Aké riešenia ponúkajú naši politici v týchto otázkach okrem nekritického súhlasu alebo jednostrannej kritiky?

Na Slovensku budú mať voľby ešte jednu zvláštnu (trpkú alebo sladkú) príchuť: o veľmi dobre platené miesto v europarlamente sa uchádzajú veľké politické esá: Sulík, Matovič, Blaha, Ódor, Danko, Taraba, Šimkovičová, Huliak, Lexmann (manželka predsedu KDH), Karas, Cigániková, Heger, Hamran, Naď, Krajniak, Ondruš, Uhrík, Mazurek, Kotleba. Všetkým ide o veľa: úspech či neúspech bude mať dôsledky na ich politickú budúcnosť či rozloženie síl v koalícii. Preto mobilizácia strašením a preháňaním pobeží na plné obrátky.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #opozícia #koalícia #voľby do Európskeho parlamentu #eurovoľby 2024