Nikto totiž netuší, ako sa dostať von zo špirály nevraživosti a vzájomného pohŕdania. Hoci časť politikov momentálne taktne mlčí, vyhrotenie situácie im vyhovuje. Konfrontačná politika môže nabrať „nové grády“. Vzájomné kolo obviňovania sa už začalo. Ak skutočne chceme skoncovať s vypätou atmosférou, musíme najprv nájsť korene nenávisti a agresivity. Nebude to jednoduché.
Jednoznačne agresívnu, konfrontačnú politiku vyhrotenú za mieru únosnosti a obalenú do emočného marketingu vniesol do slovenskej politiky Igor Matovič v roku 2010. Ujala sa. Najprv rozbil pravicu, potom rozvrátil korektné vzťahy medzi politikmi, porazil úhlavného nepriateľa – Smer – za čo mu všetci tlieskali, až nakoniec svojou profesionálnou neschopnosťou a osobnou nemohúcnosťou, keď si službu verejnosti pomýlil s predsudkami povýšenými na štátne záujmy, rozvrátil celý štát.
Pokiaľ teraz niekto z koaličného tábora obviňuje zo zhusťovanie atmosféry v spoločnosti, ktoré vyústilo do stredajšej tragédie, opozíciu, zvlášť PS, tak je to len polovičná pravda. Nielen preto, že maslo na hlave majú aj koaliční politici, ale treba rozoznávať medzi opozičnými politikmi a niektorými horlivými a zanietenými aktivistami a sympatizantmi. Paradoxne, politici PS, KDH a čiastočne i SaS vystupujú hoci opozične tvrdo, ale vecne, pokojne a pragmaticky, nie emočne a nenávistne. No Matovičovo dedičstvo žije.
Obrat je možný. Ale len v tom prípade, ak otvoríme svoje mysle a srdcia aj cudzím názorom a zmýšľaniu ľudí, ktorým sme doteraz nemohli prísť na meno.
Nemá však teraz zmysel dumať nad tým, či bolo prvé vajce, alebo sliepka. Dôležité je začať sa pozerať do budúcnosti, na rozvoj Slovenska, a hľadať styčné body.
Slovensko upadáva, ekonomika zaostáva: poďme sa pozrieť, na čom sa môžeme zhodnúť. V prvom rade zahoďme ideologické predsudky a dogmy. Inak neopravíme cesty, mosty, železnice, nemocnice, školy, nevybudujeme nič nové. Nemožno pokračovať v politike štýlom, že všetko, čo navrhuje (od roku 2012) Smer, treba automaticky zmiesť zo stola – lebo je to Smer a Fico. To plodí reakciu a špirála sa roztáča. Aj teraz pri využití úspor a druhého piliera na investovanie do infraštruktúry vznikla hystéria s prehnanou rétorikou o krádeži dôchodkov, pritom s rovnakou iniciatívou prichádzajú aj vrcholní predstavitelia EÚ. Nebláznime už!
Kultúrne a ideologické vojny musia ísť na čas bokom. Je pravdou, že prehnaný progresivizmus i nacionálny populizmus majú globálnu povahu, stupňujú napätie aj v iných štátoch (najmä v USA) a nedá sa im vyhnúť. No v celom svete pochopili, že atentát na slovenského premiéra je plodom enormnej polarizácie spoločnosti. Je mementom. Budíček! Ak nezačneme brzdiť, vymkne sa vývoj v spoločnosti z rúk a pôjde samospádom.
Obrat je možný. Ale len v tom prípade, ak otvoríme svoje mysle (open mind) a srdcia aj cudzím názorom a zmýšľaniu ľudí, ktorým sme doteraz nemohli prísť na meno. Slovensko je naša krajina, sme odkázaní žiť spolu. Máme na výber, či vo vojne, alebo v mieri. Nachádzame sa práve na križovatke.