Hoci stav predsedu vlády je naďalej vážny, vyhliadky sú optimistické. Rekonvalescencia a návrat do plného pracovného života bude trvať mesiace, no pravdepodobne sa čoskoro vráti v určitej forme do verejného a politického života. Preto Robert Kaliňák po prvých náznakoch vôle na „mierové“ rokovania volí radšej vyčkávaciu taktiku.
Politici oboch táborov stále vyhlasujú, že atmosféra v spoločnosti sa musí zmeniť, že takto to ďalej nemôže pokračovať, lebo sa prepadneme ešte do väčšej katastrofy, no obratom ukazujú prstom na svojho protivníka, že to on je vinný, „ja nič, ja muzikant“. Výzvy rôznych známych osobností o zmieri sa dobre počúvajú, ale sú to, žiaľ, výkriky do prázdna. Nikto totiž neponúka odpovede na zásadné otázky: Kto by mal v čom konkrétne ustúpiť? Ako by mala vyzerať budúcnosť?
Vláda totiž bude naďalej plniť svoj program a sľuby voličom a opozícia kritizovať vládu, pretože je to jej svätá povinnosť. Rovnako tak médiá budú klásť v prvom rade nepríjemné otázky vládnym politikom – pretože sú pri moci – a až na druhom mieste opozičným. Malo by sa však vyjasniť, akou formou: rozoznávať medzi vecnými námietkami, poukazovaním na chyby a úskalia a emočne až nenávistne ladenou kritikou (hejtom) za každú cenu. Preto napriek slovám o túžbe a vôli po zmieri sú všetci hlboko zakopaní vo svojich pozíciách. Naopak, konflikt im svojím spôsobom hrá do karát. Dajú sa na ňom ako vždy nazbierať politické body.
Napriek slovám o túžbe a vôli po zmieri sú všetci hlboko zakopaní vo svojich pozíciách. Naopak, konflikt im svojím spôsobom hrá do karát.
Neviňme zo zhrubnutia atmosféry v spoločnosti iba našich politikov a časť médií. Taký je skrátka dnes svet. Jeho fungovanie – ekonomika, šport, kultúra – je postavený na emóciách, vyvolávaní vášní, konfrontácií, dramatických konfliktov, dosahovaní rýchleho a krátkodobého zisku, delení na víťazov a porazených: sláva patrí iba víťazom. Kto sa tomuto stavu neprispôsobí, je vopred mimo hry. Politici to dobre vedia.
Slovensko nie je prvý štát západného sveta v moderných dejinách a ani jediný v súčasnosti, ktorý čelí silnej polarizácii, kríze a rozvratu: stojí na križovatke s dilemou – ako ďalej? Máme viacero možností zmeniť paradigmu: zmeniť politický systém, urobiť hrubú čiaru za minulosťou, dohodnúť sa na ceste, ako začať budovať upadajúcu krajinu či sprísniť etické pravidlá v médiách vo všeobecnosti (nielen v mienkotvorných).
Hoci NR SR prerušila načas schôdzu (iba do utorka), kontroverzné zákony sa dočasne odložili, kampaň pred eurovoľbami bola pozastavená, so zlepšujúcim zdravím premiéra sa budú horúce hlavy čoraz viac osmeľovať, rétorika (obviňovania, urážky) sa bude opäť pritvrdzovať a čoskoro sa vrátime do starých koľají.
Veľa bude záležať na prvých slovách (gestách) Roberta Fica: aký udá smer. To bude ešte nejaký ten deň (týždeň) trvať. Sme aspoň tento „medzičas“ schopní zvládnuť slušne a civilizovane? Ak si všetci hlavní aktéri nesadnú za jeden stôl, žiadne zmeny neočakávajme. Je otázka, či existuje v spoločnosti aj vôľa.