Aj dnes si ideme sľúbiť lásku, len niektorým ani tie sľuby „nějak nejdou přes pysky“. (Pre mladšiu generáciu, neznalú folkovej klasiky – niektorým tie sľuby idú ťažko z úst.) Úsilie moderátorov dostať z politikov aspoň slovko pokory, ospravedlnenia, náznak sebareflexie, naráža napriek volaniu po pokoji na neúspech. Ale padli už prvé ospravedlnenia.
Po počiatočných slovných atakoch SNS sa ospravedlnil aj Andrej Danko. V zmiernení rétoriky však vyniká najmä podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák. Výrazný politik Smeru, dlhoročný súpútnik Roberta Fica, akosi prirodzene prevzal úlohu lídra po atentáte na šéfa kabinetu. A treba povedať, že zo všetkých koaličných politikov asi najlepšie pochopil, aké vystupovanie je dnes žiaduce.
Hoci sa všetci (alebo mnohí) aspoň usilujú, Kaliňákovi ide sebaovládanie pri mediálnych výstupoch najlepšie. Najmä v kontraste s tým, ako vystupoval v minulosti. Či už je to výsledok štátnického citu pre zodpovednosť alebo to súvisí s jeho vytrénovanosťou amatérskeho herca z mladosti, šéf obrany dokázal skrotiť tón svojho hlasu natoľko, že si to všimli aj tí, ktorí v minulosti nešetrili kritikou na jeho hlavu. Ponechajme teraz bokom jeho morálny profil – ten by si vyžadoval väčší priestor a hlbšiu analýzu a výhrady by nebolo možné obísť.
Ale to, že temperamentný človek ako on drží na uzde emócie, treba oceniť. Niežeby sa Šutaj Eštok nesnažil, ale občas mu ujdú príkre slová o „skrachovaných politikoch“. Kaliňák si dáva pozor. Oplýva tiež trpezlivosťou pri počúvaní novinárskych otázok. Tento príklad ukazuje, že netreba meniť politické presvedčenie, stačí minimum – urobiť gesto smerom k slušnosti a verejnosť reaguje pozitívne.
Príde ešte doba, keď novinári smeráckemu ministrovi pripomenú staré hriechy, ale dnes muž číslo jeden v štáte udáva pokojný tón.