Napovedá tomu uznesenie prijaté svorne koaličnými a opozičnými poslancami. Dokonca sme sa prekvapivo dočkali ospravedlnenia zo strany Andreja Danka na margo jeho príliš emotívnej reakcie hneď po atentáte. Zmierlivo, vecne a pokojne vystupuje aj dlhoročný korunný princ Smeru a v súčasnosti prvý minister vo vláde Robert Kaliňák. No koalícia zatiaľ nič nemení na svojich cieľoch. Prijala zmeny vo FPU a zákon o RTVS prešiel do ďalšieho čítania. Teda zákony, ktoré dlhé mesiace „vytáčali“ opozíciu i jednu polovicu verejnosti.
Opozícia doteraz volila taktiku burcovania verejnosti a šponovanie rétoriky, atentát jej dal stopku. Atentátnik totiž, ako napovedá aj jeho výpoveď, je tiež skôr obeťou vyhrotenej atmosféry v spoločnosti, ktorej proste praskli nervy, „preskočilo jej“. Na jeho mieste mohol stáť ktokoľvek iný, doba plná nevraživosti na to priam vyzývala. Opozícia má tak nateraz trochu zviazané ruky. Ako má pokračovať, keď koalícia si ide tvrdo po svojom: plní program a sľuby, ktoré dala voličom?
Diskusia okolo RTVS naznačila cestu. Opoziční politici i nezávislí experti stlmili emócie, zvecneli, no pritom nijako nezmiernili svoje výhrady. Neuškodilo, práve naopak. Nijako sa tým nezľahčujú a nebagatelizujú hroziace úskalia a problémy. Emóciami nezatemnený mozog dokáže triezvejšie posudzovať potenciálnu škodlivosť. Apely môžu byť, paradoxne, účinnejšie.
Nielen opozícia musí zmeniť rétoriku, ale aj Smer ubrať zo svojej dlhodobo konfrontačnej politiky, ktorá vyvoláva búrlivé reakcie. Múdrejší ustúpi, sprostejší sa háda. Kto je kto?
Kto má teraz viac ustupovať? Hoci maslo na hlave za vyhrocovanie atmosféry v spoločnosti majú oba politické tábory, aj vzhľadom na to, na koho sa útok odohral, je v prvom rade na opozícii, aby si vstúpila do svedomia. Je to ona na čele s Igorom Matovičom, ktorá po vražde Jána Kuciaka roztáčala špirálu emócií a uchyľovala sa k prehnanej rétorike, zvlášť na Roberta Fica (Fico je diktátor, počuli sme ešte nedávno).
Kto sa pozastavoval nad vyhrážkami, že teraz polícia ide pozatvárať opozičných politikov (len nech tíško šúchajú nohami), či nad legendárnym pexesom podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej, kde na grafike odškrtávala známe tváre politikov predchádzajúcej vlády, ktorí mali „padnúť“. Kto z EÚ proti tejto nehoráznosti (nerešpektovaním prezumpcie neviny) nehodnej demokratického štátu protestoval?
Ak sa napríklad za vrchol vulgarizmu považuje známe hecovanie davu v Nitre Ľubošom Blahom, kde na prezidentku Zuzanu Čaptuovú zazneli nadávky ako americká k…, tak to bol iba plagiát. Ešte pred voľbami v roku 2020 totiž na demonštrácii SaS Igor Matovič hecoval dav, aby na predsedu NR SR Andreja Danka kričal ko… Richard Sulík ho nezastavil a doplatil. Ešte na jeseň 2020 Fico ponúkol v boji proti covidu koalícii pomocnú ruku, ak sa zastavia vyšetrovania. Nestalo sa.
Klin sa klinom vyráža, a tak Smer prevzal Matovičove praktiky. Skončili sme v morálnom bahne, v ovzduší plnom nevraživosti, pri atentáte na premiéra. No nielen opozícia musí zmeniť rétoriku, ale aj Smer ubrať zo svojej dlhodobo konfrontačnej politiky, ktorá vyvoláva búrlivé reakcie. Múdrejší ustúpi, sprostejší sa háda. Kto je kto?