Ľady sa pohli. Aký dosah to bude mať na koalíciu?

Ako sa dalo predpokladať, atentát na Roberta Fica zahýbal volebnými preferenciami. Predseda Smeru sa stal obeťou, martýrom a hrdinom zároveň, to rozhodne musí mať svoje dôsledky na správanie voličov. V prieskume agentúry Ipsos pre Denník N sa to už prejavilo. V koalícii sa rysuje problém.

24.05.2024 20:00
debata (20)

Podľa tohto prieskumu by Smer v eurovoľbách získal 24,4 % a PS 23,5 %, pritom v predchádzajúcich prieskumoch progresívci jasne dominovali a Smer sa pohyboval niečo nad 15 %. Zaujal aj pád Hlasu, ten by v eurovoľbách získal iba 10,3 %. Hoci v dôležitejšom volebnom prieskume do Národnej rady SR by Hlas dosiahol štandardných 14 %, predsa je to len slabší výsledok, než vykazoval po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta (vyskočil na cca 17 %). Hlas sa niesol na víťaznej vlne. Tá skončila. Naopak, Smer sa v prieskume do NR SR posilnil až na 25 %, Progresívne Slovensko zostalo na stabilných číslach. Je zrejmé, že časť voličov po tragédii prešla od Hlasu k Smeru.

O vyhliadkach Hlasu mali rozhodnúť voľby predsedu, nástupcu Petra Pellegriniho. Dlho sa špekulovalo o súboji Richarda Rašiho a Denisy Sakovej, najobľúbenejších politikov strany po nastávajúcom prezidentovi. Bez nich by Pellegrini po odchode zo Smeru nikdy nezožal taký úspech, akého sa dočkal.

Ani jeden z nich však neprejavil dostatok ambicióznosti, Rašimu stačí funkcia predsedu parlamentu. O post sa mali preto popasovať vždy dobre odborne pripravený minister práce Erik Tomáš (bývalý hovorca a blízky človek Roberta Fica a Roberta Kaliňáka…) a Pellegriniho pravá ruka minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Nakoniec súboj nebude. Ako je obvyklé v slovenskej politike, (o nástupcovi) rozhodol predseda strany. Predsedníctvo súhlasí, skutočné voľby – súboj ideí, hodnôt a koncepcií – sú v slovenskej straníckej politike už asi prežitok.

Hoci voľby do europarlamentu mali byť len okrajové, po atentáte na premiéra nadobúdajú úplne nový rozmer. Určia, kto má v koalícii aký výtlak.

Minister vnútra je síce agilný a viditeľná persóna na politickej scéne, ale chýba mu Pellegriniho charizma. Zatiaľ sa ani širšie neprofiloval: nepoznáme jeho názory na rôzne oblasti spoločnosti – zdravotníctvo, školstvo, sociálne otázky. V súboji s Ficom o rovnakého voliča bude mať čo robiť, aby nezostal úplne zatienený. Hlasu po odchode „otca zakladateľa“ hrozí pomalý nezvratný pád na úroveň preferencií okolo (pod) 10 % (na nízke čísla v prieskumoch do eurovolieb môže mať vplyv aj nevýrazná kandidátka).

Ešte jeden nemenej dôležitý údaj vyplynul z prieskumu Ipsos. SNS klesla v prieskume do eurovolieb na 4 % (pritom na kandidátke sú všetky stranícke hviezdy) a do NR SR na 3,5 %. V Dankovej strane by mal zablikať alarm. To je skutočne šok. Okrem odchodu časti voličov po atentáte k Smeru pravdepodobne niektorým sympatizantom „nevonia“ ani politika SNS v poslednom čase. Predseda strany až príliš baží po stoličke predsedu NR SR, uprednostňuje osobné záujmy nad spoločenskými. Ľudia takéto maniere vnímajú citlivo.

A je otázka, či všetky kontroverzné zmeny, v ktorých sú národniari zainteresovaní, sú po chuti všetkým ich voličom. Prečo nechať pochovať vžitú značku RTVS a založiť novú verejnoprávnu televíziu a rozhlas? To nie je konzervatívny postoj, práve naopak, či nie?

Hoci voľby do europarlamentu mali byť len okrajové, po atentáte na premiéra nadobúdajú úplne nový rozmer. Nastolia nové rozloženie síl. Určia, kto má v koalícii aký výtlak. V Hlase i v SNS si po nich budú musieť urobiť audit a zvážiť, ako ďalej. Inak im hrozí vykročenie do bezvýznamnosti.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #predvolebné prieskumy #SNS #koalícia #preferencie politických strán #Hlas-SD #atentát na Roberta Fica