Päť rán a súdržnosť viac ako päťmiliónového Slovenska

Približne pred štyrmi desaťročiami Ronald Reagan povedal, že by sa vedel spojiť s úhlavným nepriateľom v prípade, keby našu planétu napadli mimozemšťania.

27.05.2024 17:00
debata (61)

Bol vtedy šéfom Bieleho domu v období vrcholiacej studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Napriek tomu, že to vyzeralo ako scenár katastrofického filmu, prezident uviedol príklad, keď sa dva protipóly majú spoločne postaviť proti zlu, ktoré ich oboch ohrozuje.

Atentát na Roberta Fica vyznel v slovenskom prostredí šokujúco ako útok mimozemšťana z ďalekého vesmíru. A po streľbe na predsedu vlády sa celá krajina ocitla pred skúškou zo súdržnosti i schopnosti upokojovať emócie. Takmer dva týždne od krvavého zločinu je už jasné, kto obstál a kto zlyhal.

Bohužiaľ, našli sa aj takí politici, ktorí sa nedokázali mierniť a dosiaľ nezmenili svoje správanie. Tí, čo namiesto tlmenia vášní začali tvrdiť, že sa pre nich začala politická vojna. Tí, čo namiesto hojenia rán spoločnosti prostredníctvom utišujúcich slov prišli varovať pred občianskou vojnou, čím však jedine naháňali strach. Tí, čo namiesto pohľadu do zrkadla vyzývali na zrušenie politickej strany, ktorú majú v zuboch. Tí, ktorí sa síce oprávnene sťažujú, že niekde v zahraničí vykresľujú Slovensko zase ako čiernu dieru Európy, ale sami hĺbia priepasť už v beztak rozdelenej spoločnosti.

Sympatický krízový politický tandem lúčiacej sa hlavy štátu a nastupujúceho prezidenta by však takmer určite nevznikol, keby Pellegrini predtým urážal Čaputovú.

Naopak (a našťastie), prevažná väčšina politikov prechádza testom po atentáte tak, ako by to malo vyzerať. Opakovanou ponukou okrúhleho stola sa Zuzana Čaputová správne lúči s Grasalkovičovým palácom a Peter Pellegrini doňho podobne správne v predstihu vstupuje, keďže sa postavil na jej stranu a zostáva pripravený usporiadať rokovanie všetkých politických špičiek po prevzatí prezidentských právomocí.

Sympatický krízový politický tandem lúčiacej sa hlavy štátu a nastupujúceho prezidenta by však takmer určite nevznikol, keby Pellegrini predtým urážal Čaputovú. Áno, vedel ju aj ostro kritizovať, ale neprekračoval červenú čiaru slušnosti. Nehovoril o nej bludy typu, že je americká agentka. Dokonca sa jej vedel zastať, keď podpredseda NR SR Ľuboš Blaha vo svojej parlamentnej kancelárii zvesil portrét prezidentky a nahradil ho zarámovanou fotografiou revolucionára Che Guevaru.

Pellegrini nezakopol pred dverami do Grasalkovičovho paláca, a preto v jednej z najťažších chvíľ samostatnej Slovenskej republiky mu ich Čaputová mohla ochotne otvoriť. Mimochodom, zvládli spolu ešte jedno pozitívne repete, keď sa obaja stretli s predstaviteľmi cirkví.

Pochopiteľne, že pokus o vraždu premiéra ešte neprebolel. Naďalej však treba zdôrazňovať, že pokračujúca nevraživosť nie je liek proti krvilačnej nenávisti. Päť guliek, ktoré vystrelil jeden „šialený mimozemšťan", nesmie byť silnejších ako súdržnosť viac ako päťmiliónového Slovenska. V opačnom prípade by sme sa stali svedkami tragickej výhry páchateľa napriek tomu, že by sa Fico po ťažkých zraneniach úplne zotavil, čo mu želá každý príčetný človek.

© Autorské práva vyhradené

61 debata chyba
Viac na túto tému: #prezident SR #Peter Pellegrini #politická kultúra #Zuzana Čaputová #atentát na Roberta Fica