Celosvetová dohoda by mala za účel do budúcnosti zabrániť chaosu, ktorý si pamätáme z poslednej pandémie a pripravovala sa dva roky. V piatok večer sa však členské štáty WHO v Ženeve nad rozpracovanými návrhmi nedohodli.
Zo silných slov a na emócie hrajúcich vyhlásení SNS by sa zdalo, že Slovensko ako jediné telom aj dušou oponovalo ostatným 193 členským štátom WHO, medzi ktorými by inak panovala vzácna zhoda. Ale už pri trochu podrobnejšom pohľade na správy z organizácie Health Policy Watch, ktorá sleduje zdravotné problémy, ako aj s nimi súvisiace politické kroky v krajinách globálneho Juhu a Severu, vidíme, že dohoda sa nepodpísala, pretože priveľa krajín má prosto z nedávno uplatňovaných politík veľmi rôzne skúsenosti. Dosiahnuť naozaj globálnu dohodu je prakticky nemožné. Zväčša z príčin, ktoré sa kritizovali už dávno pred pandémiou a ktoré by sa dali zhrnúť ako konflikt záujmov zdravia a ziskov technologických firiem.
V našom politickom slovníku sa všetky problémy spojené so zlyhaním vlád počas pandémie zosmiešnili ako boj medzi osvietenými nadšencami vedy a tzv. antivaxermi. Táborom prischli nelichotivé nálepky a mnohí nimi šermujú podnes. Nie je to však naše špecifikum a fenomén nie je bez príčiny. Je evidentné, že váha a zisky farmaceutických firiem v kríze ešte stúpli a lekári z mnohých krajín upozorňovali na negatívne dôsledky sloganov spájajúcich totálnu vakcináciu so slobodou. Nezakladá sa to totiž na vede, ale, zjednodušene povedané, na príbalových letákoch. Tie však nediktuje medicína, ale výrobcovia z princípov kapitálu minimalizujúci riziká.
Pomerne jasne to ukazuje ešte jedna vec: Prehra WHO prišla vo chvíli, keď Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) dosiahla dohodu o chránení zdrojov, tradičných poznatkov a rastlín rôznych, najmä rozvojových krajín.